poe cover

Zlatý Poe – to pravé čítanie pre EMO duše

Juraj Búry Juraj Búry

Prichádza jar. Slnko nakuklo do našich izieb a vyhnalo tiene z tmavých rohov, aby sme videli, čo tam prach v zime prikryl. Niektorí sa tešia krásnemu počasiu, ale pre iných je toto čas na poriadnu dávku literárnej gotiky. Lebo v kúte knižníc a kníhkupectiev sa zaleskne zlatou a bielou nádherný obal zbierky poviedok od vydavateľstva Snow Mouse. Čierna kniha s hrozivým chrobákom na prebale a ešte hrozivejšími a černejšími poviedkami vo vnútri. To je Edgar Allan Poe: Zlatý skarabeus.

381436Opäť hovoriť o Poeovi a snažiť sa vysvetliť, prečo je literárnym géniom, je nevhodné. Aj tak viac ako nejaký chladný kus umeleckej teórie povedia jeho vlastné poviedky, ktoré sú čitateľné aj po 150 rokoch. Klišé? Možno. Veď sa tu bavíme o koreňoch žánrovej literatúry vôbec, tak trochu toho klišé si môžem dovoliť. Hlavne, keď je pravdivé. Texty Zlatého skarabea sú opäť naplnené podivnou atmosférou, temnými zákutiami rozumu i vášní, šialenstvom, kusom morbídnosti, a nad tým všetkým sa vznáša duch pravého nefalšovaného romantizmu. Prázdne hrady, nešťastné lásky, hostiny s mŕtvymi a veľa ópia. S nadsádzkou napíšem, že je to nefalšované EMO. Až na to, že na rozdiel od dnes už dávno vyprázdnenej a sparodovanej subkultúry, Poeove texty majú dušu.

Aké diela teda nájdeme v Zlatom skarabeovi? Zbierku otvára notoricky známa, ale desivá Jama a kyvadlo. Kedysi mi pre tejto poviedke prišlo fyzicky zle, čo je perfektný príklad toho, ako dokonale funguje. Za ňou nasleduje obligátny Zlatý skarabeus, ktorý je zmesou Poeovej tiesnivosti a racionálnej detektívky. A potom sa to rozbehne. Bernice, spolu s LigeiouMorellou, sú typickou gotickou duchárinou, kde sa nešťastné lásky z rôznych príčin vracajú zo sveta mŕtvych. Osobne považujem za najlepšiu časť knihy surrealistickú Masku Červenej smrti. Dekadentný ples zhýralých šľachticov, prerušený zjavením Smrti? Čo viac chceme od tohto druhu literatúry? Absolútne dokonalá poviedka bez jedinej chybičky. V zbierke ešte nájdeme romantické Stretnutie – patrične nešťastné – a pri téme nešťastnej lásky ostaneme aj v poviedke Podlhovastá debna. Kráľ škodca je morbídny príbeh o tom, ako môžete dopadnúť, keď sa opitý zatúlate do tmavých uličiek. Tento kúsok v sebe mieša paródiu a nechutné psychadelické scény. Autorovým manifestom za individualitu je príbeh Muž z davu, kde túžba zapadnúť medzi ľudí naokolo je nositeľom hrôzy. Dnes to už tak nevydesí, veď je to cieľom viacerých mladých ľudí. Je však správne si pripomenúť, aký neuveriteľne prázdny býva taký život. Nuž a festival ľudských šialenstiev uzavrie krátke, ale výborné dielko Tieň – podobenstvo.

A to všetko opatrené potrebným poznámkovým aparátom.

l191781Takže, celkové dojmy z čítania sú viac ako kladné. Čo je najsilnejšou stránkou diela E. A. Poea? Pod všetkou tou nešťastnou láskou a strachom zo smrti, ktorý sála z celej zbierky, vedel dokonale vystihnúť základné kamene ľudskej povahy – chladnú racionalitu v súboji s temnými vášňami. Najjednoduchšia cesta k šialenstvu. Ale veď čo iné je naša civilizácia? Šialenci tancujúci v popole… To som sa už nechal trochu uniesť. Taký silný je Poeov, miestami až prezdobený, rozprávačsky talent. Keď si k tomu prirátame nádherné spracovanie a kvalitný preklad, dostaneme knihu, ktorú by ste rozhodne nemali prehliadnuť!

Hodnotenie: 100%

Autor článku
Juraj Búry

Juraj Búry

Facebook

Nádejný estetik, filmový maniak, amatérsky spisovateľ a filmár, dekadent stratený v popkultúre, flákač, mudrlant a filozof, čitateľ braku a cynický romantik z malého mesta Nová Baňa. Viac mojich slov nájdete na jurajbury.blogspot.com

Pridaj komentár