enders-game-movie-2013-wallpaper

Ender, chlapec ako mnohí, a predsa je iný…

Palo Knapko Palo Knapko

Detstvo si väčšinou spájame s hrou. Nič nás netrápi, máme presne roztriedené mantinely dobra a zla. Tieto roky nás majú pripraviť na dospelosť. Detstvo má byť naše krytie, ten patetický prístav nádeje, ktorý nám spočiatku nasadí ružové okuliare a myslíme si, že žijeme ešte v ružovejšej bubline. Orson Scott Card ružovú nemá rád, a to doslova. Nielen preto, že je mormon, ale preto, že svet, hlavne ten detský, vidí v inej perspektíve. Vidí ho očami Andrewa Endera Wiggina.

Ender a Termiťania

Orson+Scott+Card+categoryorsonscottcardCard dokázal na poli vedecko-fantastickej literatúry niečo neobvyklé. Dva roky po sebe získal ocenenie Nebula a Hugo za román Enderova hra a pokračovanie Mluvčí za mrtvé (český preklad). Spolu s Asimovovou Nadáciou (v slovenskom preklade Základňa) patrí Ender medzi najúspešnejšie knižné sci-fi série všetkých čias.

Enderova hra je zaujímavá hlavne faktom, že rozpráva príbeh dospelých očami dieťaťa. Tento fakt môže byť pravdivý, ale zároveň aj zcestný. Fyzicky a vekovo sa Ender Wiggin medzi deti radiť môže, no z pohľadu duševného a vývinového je Ender taktický génius. Card zasadil dej knihy do ďalekej budúcnosti, ktorá pred rokmi zažila dve invázie mimozemskej rasy zvanej „Termiťania“. Z Termiťanov sa stala už len spomienka, no živá a bolestivá. Stala sa z nich hrozba, ktorá už pomaly odoznieva, no v očiach ľudí stále vyvoláva strach, a preto všetci čakajú na tretiu a definitívnu inváziu, ktorá má rozhodnúť o osude ľudstva. Reakcie detí, ich osobnosť, zdatnosť, psychická rovnováha a strategické myslenie je od l56952malička snímané armádou pomocou monitoru pripojeného na ich nervovú sústavu. Deti, ktorým monitor odoberú, sa stávajú automaticky zahanbené a zároveň aj davom, nie sú už ničím výnimočné. Ender si myslel, že takýto osud postihol aj jeho, no nakoniec sa dostáva do Bojovej školy na orbite Zeme.

Toto je prológ, úvod Enderovej odysey. Na Bojovej škole sa ocitá sám, bez priateľov, bez rodiny a v prvom rade bez jeho sestry, ktorá ho jediná chápe a doposiaľ bola pre neho oporou a mantinelom, ktorý ho chránil pred psychotickými náladami jeho brata Petera. Riaditeľ školy, plukovník Graf do neho vkladá všetky nádeje na záchranu ľudstva, no nepomáha mu, necháva ho napospas spolužiakom a HRE.

Ender a Hra

Hra netvorí len dôležitú súčasť Enderovej výučby, ale tvorí tematický základ Cardovej knihy. Hra má rovnaký cieľ ako tie tradičné, ktoré pozná každý z nás. Dôležitá je výhra, víťazi a na porazených každý kašle. Ender objavuje jej pravidlá a zisťuje, že je v nej naozaj dobrý, nielen ako individuálny hráč, ale ako vodca, líder. Arénou hry je ihrisko s nulovo gravitáciou, kde si hráči musia uvedomiť základný fakt, žiadne hore ani dole neexistuje. Dôležitá je taktika a zbraň v ich púzdre, ktorá dokáže zmraziť protivníkov, a tým zabezpečiť tímu výhru.enders_game_2013_movie-wide
Hra podľa Carda je sofistikovaná, no zároveň aj drsná. Nie je len prvoplánovým žrútom času, je výcvikom a v neposlednom rade analógiou a metaforou na hry, ktoré vedú dospelí. Card pracuje s podobnou myšlienkou ako William Golding v Pánovi múch. Zasadí nič netušiacich protagonistov do uzatvoreného priestoru (v Goldingovom prípade opustený ostrov a v Cardovom orbitálna výcviková stanica) a nechá ich tak. To zlovesné „tak“ je priestor, ktorý necháva protagonistov prejaviť sa a plynule sa z nich stávajú antihrdinovia-antagonisti. Naozajstným nepriateľom nie sú Termiťania, ani žiadna vyššia neviditeľná moc číhajúca za temným rohom. Je ním sám Ender a dospelí ťahajúci za lanká.
Card nepíše chaoticky, ani neuvážene. Všetky dejové líne, náznaky a na prvý pohľad nepostrehnuteľné detaily smerujú k skazonosnej pointe, vyvrcholeniu, ktoré je nezvratné a zároveň také šokujúce. Pointa doslova strháva z detských hrdinov posledné omrvinky nevinnosti a hodí do sveta bez pravidiel a bez hier. Hrdina musí bojovať sám so sebou a s dôsledkami jeho činov.

Ender a film

936full-gavin-hood

Ender sa konečne dočkal filmového spracovania a s týmto počinom priniesol oblak polemického šomrania, ale aj výkriky radosti od skalných fanúšikov Cardovej série. Taktiež výber režiséra nebol najšťastnejší, keďže Gavina Hooda si ľudia zaškatuľkovali ako tvorcu nepodareného X-men Origins: Wolverine. Polemické šomranie gradovalo a radosť stagnovala. Konečne prišiel deň premiéry a adaptácia knihy sa objaila na plátnach kín. A čo sa dá o nej povedať? Gavin Hood prekročil svoj polotieň a stvoril film, ktorý nebol ani obávanou vesmírnou tínedžerskou jazdou, ani stopercentným popcornovým výplachom. Napriek tomu, že snímka mala prístupnosť od trinásť rokov, odtlačil sa v nej Cardov pesimistický a drsný odkaz z predlohy. Card síce píše filmovo, no v Hoodovej snímke sa muselo veľa zhusťovať a jedna z dôležitých pozemských línií úplne vypadla. Tieto razantné zákroky však prispeli k pozitívnemu vyzneniu filmu.

Najväčším plusom snímky je práve výber detských neokukaných hercov, ktorí v protiklade s hviezdne vybranými dospelákmi (Harrison Ford, Ben Kingsley) hrajú doslova o dušu a cítiť medzimagesi nimi iskrivé napätie. Film sa nestal prepadákom, no tiež nie je míľnikom svetovej sci-fi. Zhusťovanie scén síce bolo nevyhnutné, no paradoxne sa tým stratila Cardova dômyselne budovaná dráma. Najväčší rozdiel medzi knižnou predlohou a adaptáciou je v zanechaní rôznorodých dojmov na čitateľa, respektíve na diváka. Pri knihe vás priklincuje pointa, film na druhú stranu pracuje s vizuálom a návštevníkom kina budú ešte hodnú chvíľu po zhliadnutí snímky v mysli lietať ikonické a ultimátne obrazy z Bojovej školy a z vesmírneho výcviku.

Ender, tulák po hviezdach

Orson Scott Card napísal výnimočné dielo, ktoré sa dá aj v dnešnej dobe aplikovať na množstvo kulturologických, spoločenských a politických problémov, no Enderov záver akoby utlmoval celkový dojem z knihy. Jeho záverečná cesta a precitnutie v určitom smere je nadbytočné a Card mohol dej uťať po konečnom zvrate, čo by bezpochyby románu pomohlo.

Autor článku
Palo Knapko

Palo Knapko

Facebook

Milujem komiks, film a Jossa Whedona. Okrem toho je písanie mojím hobby a raz dúfam, že bude aj mojím chlebíčkom.

Pridaj komentár