roadtrip

Road trip naprieč Stredozemou, Part II: Pritvrdíme

Juraj Búry Juraj Búry

Hneď prvý trailer bol až priveľmi digitálny. A tak som dianie okolo druhého Hobita prestal sledovať. Náročky, aby som svoj názor nekontaminoval dopredu. A principiálne som sa netešil.

Asi som urobil dobre, to už nezistím. Každopádne, Bilbov road trip sa už blíži k Hore, čas sa kráti, približuje sa Durinov deň, treba pridať na tempe.

Ultimátne honenie filmárskeho ega Petra Jacksona pokračuje, veď on sám je prvým človekom, ktorého na plátne uvidíme. Nesťažujeme sa, druhý Hobit je ukážkový príklad toho, ako by fantasy malo vo filme vyzerať. Chcem teda dať zaslúžených 100%, prečo mi v tom niečo bráni?

legopan

Vlaňajší návrat do Stredozeme sa mi páčil. Nebol to film mierený na občasného diváka, bol vyslovene fanúšikovský. Pomalé tempo, farebný rozprávkový svet, humor. Bolo to fajn, aj keď pri druhom pozeraní už trochu zdĺhavé. No a pri dvojke na to zabudnite.

Po krátkom úvode, ktorý nahrádza frázu „stalo sa v minulom dieli“, Jackson hodí diváka priamo do akcie. Hneď sa uteká, skrýva a ani návšteva u Beorna nie je taká pokojná, ako by sme čakali. Tvorcovia sa poučili, mysleli aj na „bežného“ diváka a nechceli, aby sa v kine tri hodiny nudil. Je to logický krok, veď Thorinova družina sa preteká s časom.

bilbopan

Nezvýšilo sa len tempo, zhustla aj atmosféra. Zabudnite na roztomilých ježkov. Temnohvozd je chorý, pokrútený, psychotický labyrint, Jazerné mesto je zmrznuté upadajúce geto pod nadvládou tučného somára a ak by to nestačilo, je tu ešte najlepší filmový drak všetkých čias (sorry, Draco). Súboj s ním nie je žiadne maznanie sa s Kaiju.

Dej však pri tom všetkom vytratil. Film je preplnený detailami, a tak to celé vyznieva ako snaha filmárov oživiť Stredozem a previesť ňou diváka, nie ako pokus o prerozprávanie príbehu. Všade sú huby, pavučiny, ornamenty, prach, hromada vecí povaľujúca sa len tak… Nezabúda sa na nič, uvidíme ešte aj ľudské latríny!
Fanúšik sa na toto nikdy nebude sťažovať, veď je to presne to, čo sme vždy chceli.

panapn

Smaugova pustatina sú vizuálne orgie, v ktorých výrazne cítiť ruku Gullierma del Torra. To je super, len pri elfskom kráľovi sa už trochu opakuje. Nevýhodou je aj celkové počítačové vyznenie filmu, avšak v HFR formáte to všetko vyzerá digitálne do posledného obrázku, a tak to rýchlo prestane vadiť. Kompenzuje to aj naozaj hlboké a využívané 3D. Pozerá sa na to sakramentsky dobre. V čom je teda problém?

Vykašlime sa na to, že z Hobita je trilógia. Nevadí to, je to dokonca ešte lepšie. Len si to vyžiadalo od scenáristov trochu kreativity. Pribudlo nám zopár nových postáv. Ale zase to Jacksonovi vyšlo. Elfka Tauriel je podarená figúrka, ktorú som si veľmi rýchlo obľúbil. Bojovníčka, krásavica, na elfku trošku neotesaná. Navyše jej bola vybudovaná zaujímavá zápletka. Nemusíme sa jej teda báť. Tak isto sa vo filme nestratil ani Orlando, hoci vyzerá ešte viac ako dievča. Za tých desať rokov pribral a má guľatú tváričku, ostro rysovaná brada je preč. Za to predvedie celkom nádherné a nové spôsoby masakrovania orcov, takže jeho jemný vzhľad mu prepáčime.

dil

Vrcholom všetkého je však Smaug v podaní Benedicta Cumberbatcha. Jeho úžasný hlas dokonale ladí s replikami „shakespearovskej“ angličtiny, je správne hrozivý a oduševnený. A animátori si na ňom dali naozaj záležať, nikdy sme nič takéto na plátne nevideli a ani neuvidíme. Aspoň nie skoro. Hrôza a vznešenosť, namyslenosť a krása do poslednej šupiny. Tlieskam a dúfam v Oscara. Za toto si ho Jackson zaslúži.

Smaugova pustatina je v mnohých ohľadoch lepšia ako pôvodná trilógia. Je to tak dobre, LOTR v podstate oživil fantastiku na plátne a pritiahol k nej masové publikum, Hobit má potenciál byť vrcholom tohto žánru vo filme. Budem sa opakovať, ale niečo mi na tom napriek tomu vadí. Aj keď z kina som odchádzal nadšený, bolo to nadšenie neúplné.

bit

Je to spôsobené jazykom. Vznešené prednesy a pátos starých eposov dnes už vyznieva trochu smiešne (poďakujme Game of Thrones). Dokonalý zážitok teda narúšajú prudké vpády banálneho. Podivne vyznieva v niektorých momentoch scéna úteku na sudoch, aj keď je úplne legitímna. Avšak už smiešne vyzerá, keď je elfka obligátne nasvietená bielym reflektorom počas čarovného liečenia. A divákovi sa aj Shakespeare preje počas troch hodín. Uvediem príklad.

„Čo sme to spravili?“ zaznie v závere filmu dramaticky. Strih, čierna obrazovka a ticho. To aby sme mali všetci čas si uvedomiť že je koniec, pokračovanie nabudúce. A do toho ticha sa niekto v sále strašne zasmial. Presne vyjadril to, čo som ja cítil. Celá tá patetickosť a dramatickosť vyznieva absurdne, keď ju niečo naruší. Čo sa vo filme stáva.

gandpas

Všetko má svoju hranicu a v Hobitovi bola porušená. Opäť je to problém minutáže. Tentoraz však nejde o to, že by film divákom pripadal dlhý a nudný. Ide o to, že v istom momente sa stáva tým všetkým presýtený. Nezaškodilo by zopár vecí odstrihnúť alebo pridať občas „oddychovú“ scénu. To je to, čo ma toľko rušilo. Bolo to natesno, ale prejedol som sa a zrazu sa mi ďalšie sústo pátosu nechcelo prehĺtať. A pritom tento jazyk k Stredozemi patrí, nejde ho z nej odstrániť.

Smaugova pustatina tak opäť ostáva len filmom pre fanúšikov. Divák, ktorý je „mimo“, ostane mimo. Film je pre neho príliš pridlhý a neobsahuje skoro žiadny príbeh. Ale aspoň sa zabaví na dokonalom obraze.

thorin

Každopádne, Hobit: Smaugova pustatina je najlepšou tolkienovskou fanfiction, aká kedy vznikla. Fanúšikovské orgazmy, bravúrni herci, detailný vizuál a Smaug. Je to celé dokonalé, vybudované krištáľovo čisto a pritom krehké. Stačí jeden moment, aby sa dojem naštrbil. Napriek tomu to chcem vidieť znovu a znovu a znovu.

Hodnotenie pre fanúšikov: 99,9 periodických.
Hodnotenie pre bežných ľudí: 60%

Autor článku
Juraj Búry

Juraj Búry

Facebook

Nádejný estetik, filmový maniak, amatérsky spisovateľ a filmár, dekadent stratený v popkultúre, flákač, mudrlant a filozof, čitateľ braku a cynický romantik z malého mesta Nová Baňa. Viac mojich slov nájdete na jurajbury.blogspot.com

Pridaj komentár