unicorn

Neberme si radosť

yablko yablko

Slovensko čas od času získa akúsi medailu a prinúti pol sveta rozmýšľať, odkedy má Czechoslovakia skrátený názov.

Jedni oprášia vlajku, ktorú dedo ešte od prvej republiky schováva v krabici v podkroví, a vyrazia do ulíc opakovane kontrolovať, či im v aute funguje klaksón.

Druhí vybehnú na internety telegrafovať rozčarovanie vetami typu „zas sa tesia, jak keby ONI nieco vyhrali“ a inými spôsobmi analyzovať pokryteckú náturu fanúšikov či predvídateľnú vrtkavosť národnej hrdosti.

Keď sa stretnú, je to zaujímavé asi ako sledovať hádku zarytého ateistu s prudko veriacim = nie veľmi.

Uhm.

Práve (pár hodín po tom, čo Slovensko zdolalo Česko v dueli o finále) som cez okno videl jemne opitého človeka, ktorý tackajúc sa takmer skrížil cestu prichádzajúcemu autu. V hociktorý iný deň by mu vodič začal nadávať do kokotov skurvených. Dnes len pribrzdil, usmial sa, chvíľku počkal a pokračoval v ceste. A áno, je možné, že by si dotyčný par teplých slov zaslúžil, ale úprimne? Každý prejav láskavosti a spolupatričnosti je u nás tragicky ojedinelý. A ja som vo fáze života, kedy mi príde cennejší ako „mať pravdu.“

Pozorujem, že s každou medailou prinesú reprezentanti niekoľko dní až týždňov uvoľnenejšej atmosféry. Áno, tej predchádza noc či dve nekontrolovanej (a v mnohom otravnej) eufórie a áno, možno sa nájde nejaký ten podgurážený somár, ktorý o stenu rozbije par fliaš od piva. Rozbije ich ale s úsmevom a nie o môj o ksicht, čo je fajn.

Keď však tento bordel pretrpíme, prídu dni zvýšeného poctu úsmevov a krajšej, milšej a otvorenejšej interakcie. Na pár dní to na Slovensku začne vyzerať ako nie na Slovensku. A to je niečo, z čoho by sme sa všetci mali vedieť tešiť.

A jasné, samozrejme že to nevydrží a všetko zas padne do sračiek. Ľudia na hokejistov zabudnú a ak sa im o rok prestane dariť, začnú nadávať. Ja ale hovorím, že za tých pár dní to všetko stojí.
Uhnite sa, idem byť úprimný.
Môj vzťah k životu je.. komplikovaný.

Považujem ho za skurvene ťažký a prevažne škaredý. Mám obrovský problém nájsť niečo, z čoho sa tešiť. Možno „mám pravdu“ a vidím ho taký, aký je. Možno mi niečo chýba v hlave a preto ho nedokážem vidieť inak. To je bezpredmetné teraz. Keďže sa ale nezapodievam tešením sa z vecí, mám kopu času analyzovať všetko naokolo;)

A tento hokejový ošiaľ (rovnako ako mnohé iné) ma zvykol iritovať.

Prišiel mi strojený, umelý. Prečo sa teraz tešia a predtým sa netešili a jediné, čo sa medzitým stalo je, že ľudia, ktorých nepoznajú, chvíľu šúchali puk? To je nezmysel. A keďže je to nezmysel, ľudia sa evidentne tešia, lebo majú pocit, že sa musia tešiť. Rádio Express syndróm – ľudia počúvajú sračky, lebo im hrajú sračky. A oni sa prinútia myslieť si, že sa im to páči. Niečo sa okolo nich deje a oni sa prinútia myslieť si, že sa ich to týka.

„Musím sa tešiť, lebo sa musím tešiť, lebo teraz sa teší!!“

A neviem.. možno je to pravda. Možno je to radosť slepá, možno jej chýba sebareflexia. Nech je ako chce, verím tomu, že je to radosť úprimná. Na svete je málo pekného (alebo minimálne málo vidím) a dnes som rád za každý prejav nefalšovanej radosti. Bez ohľadu na zdroj.

Každý si radosť nájde v niečom inom. Niekto v mohutných chlapoch hrajúcich sa s paličkami, niekto v zarytej diskusii o tom, či je lepší MARVEL alebo DC, niekto rozplývajúc sa nad dokonalou rozháranosťou Messiaenovej Turangalila symfónie.

Všetko sú to sprostosti. Je len na nás, ktorej dovolíme nás tešiť. A že tá naša radosť je menej „ovečkovitá“ ako hokej, neznamená, že je lepšia a že ti druhí si nezaslúžia.

Actually… you know what… neviem, či je niektorá radosť „lepšia“ alebo „zaslúženejšia“ ako iná a neviem koho job je rozhodovať o tom (nezávidím mu).

Príde mi však blbé niekomu tú jeho brať. Hlavne keď zvážim, že život preňho možno tiež nie je jednoduchý.

Navyše prečo kydať na snáď jedinú vec, ktorú naša krajina zvládne nedojebať?
Na jedinú vec, v ktorej sme dokonca dobrí?

Neberme si to.
Neberme si radosť.
Máme jej málo.
yablko
Galactic Anger Machine

PS: nezabúdajme, že nie každý, kto sa dokáže tešiť z úspechu krajiny, z ktorej pochádza, je pribrzdený nacionalista;)

PPS: tým, čo hovoria „ja do svojich zaľúb aspoň nikoho nenútim!“ neviem, čo  povedať:) Ja len viem, že mňa nikto nenúti zaujímať sa o hokej ani sa ho akýmkoľvek spôsobom zúčastňovať. A možno zistíte, že vlastne ani vás.

Autor článku
yablko

yablko

Facebook Twitter

Mám rád niektoré veci a niektoré nemám rád, ale tie, ktoré mám rád, mám celkom rád. Robím podcast spaceshow.sk a iné veci yablko.sk.