kratasy

Pár netradičných kraťasov, ktoré sa oplatí vidieť [NSFW]

Palo Knapko Palo Knapko

1503979_10152093076819063_1720248032_nOd štvrtka do nedele (5.12. – 8.12.) prebehol v bratislavskej A4-ke filmový festival Early melons. „Melóny“ sú zamerané na študentské filmy, či už tie slovenské alebo medzinárodné. Okrem súťaže medzinárodných a slovenských filmov fest ponúkol aj to najlepšie z iných filmových podujatí (Fest Anča, Fresh Film Fest, Fantastic Zagreb Film Festival, atď.). Politika a filozofia nedozretých melónov je jednoduchá, no o to trefnejšia a ráznejšia. Nezameriavajú sa na filmy stagnujúce, povrchné, či v určitom smere okukané a tematicky neinovatívne. Práve naopak, chcú provokovať, ukázať, že aj mladí tvorcovia majú ešte čo-to ponúknuť a taktiež podtrhnúť fakt, že aj režiséri s veľkými menami na začiatku svojej kariéry točili malé-veľké filmy (v sekcii Malé filmy-Veľké mená napríklad uviedli prvotiny Jakubiska, Agniesky Holland, Kusturicu alebo mladého Svěráka).

header799951494406nfgxdrjqysZaujímavosťou melónov je tiež fakt, že ponúkli to najlepšie z Fantastic Zagreb Film festivalu, ktorý sa zameriava na fantastiku, fantasy, horor, thriller, či experimentálne počiny. A práve tejto neochvejnej, drzej, psychoticko-trilerovo-béčkovej filmovej hŕstke sa chcem venovať.

Psychóza zo Záhrebu

Festival začal nultým ročníkom v roku 2011 a v roku 2012 to rozbalil lepším, monumentálnejším a rozhľadenejším oficiálnym prvým ročníkom. Fest patrí medzi jedinečné a ojedinelé podujatia v rámci svojho regiónu, ktorý sa venuje hlavne fantastike. Fantastic fest sa neobmedzuje len na domácu tvorbu, ale čerpá kinematografické šialenosti takmer z celého sveta (Japonsko, bývalá Juhoslávia, Amerika, Kórea, India, Spojené arabské emiráty, atď.). Okrem úzko špecifickej tematiky, ktorej sa venuje, je jedinečný aj svojim statusom „Open air“ festivalu. Po 40. rokoch dokonca otvorili zabudnutý amfiteáter Tuškanac, ukrytý v temných lesných zákutiach v blízkosti mesta. Záhreb určite ponúka množstvo zaujímavých titulov, no poďme sa pozrieť na tie krátkometrážne, ktoré si zaslúžili otitulovanie best of a zavŕtali sa aj do programu tohtoročných melónov.

Trochu iná stužková – At the Formal

Na slávnosti, r. Andrew Kavanagh

Tento krátky film Andrewa Kavanagha je paradoxná snímka. Jej téma a dej sú svojím spôsobom tak neuveriteľne jednoduché, že by mohli pri spracovaní iným autorom skončiť ako prepadák. To sa ale nestane, pretože pri Kavanaghovi vidieť, že má oko pre detail a vie narábať s klišé a obrátiť stereotypné situácie v niečo nové, inovatívne a v neposlednom rade až šokujúce. Práve Na slávnosti je jedným z najlepších snímok patriacich medzi Záhrebskych kraťasových kráľov.

attheformal

Snímka je doslova jazda a pracuje s náznakmi. Kavanagh divákovi nič nepredostrie na striebornej tácke, neponúka vysvetlenia ani riešenia, len záhadu a tajomstvo. Kamera v spomalenom zábere kĺže popri oslavujúcich študentoch, ktorí nesú na svojich pleciach podnapitého spolužiaka (toto všetko sú samozrejme subjektívne názory či dohady, keďže snímka postráda dialóg a pohybuje sa v akomsi tajomnom rannom pološere či opare). Jazda pokračuje ďalej a sníma ďalšie momenty a momentky z postmaturitnej oslavy (ďalší dohad?). Vidíme tváre pubertiakov skrivené od nadmerného požívania alkoholu, prvé bozky, posledné bozky, učiteľov a učiteľky v tých najabsurdnejších pózach, študentov užívajúcich si prvé lásky a prvé pokropenie trávnika obsahom svojho žalúdka…prosto párty ako má byť. Na konci sa opäť kamera vracia k nášmu chalanovi z úvodu, spolužiaci ho položia na schody a pomaličky sa k nemu zozadu priblíži muž nápadne pripomínajúci učiteľa či profesora. Konečný záber filmu pripomína svojou štylizáciou a kompozíciou rituál. V učiteľovej ruke sa zaleskne nôž a podreže krk kľačiacemu chlapcovi. Davy ďalej oslavujú, nič sa nedeje… len jedna hlava dole, jeden obetný baránok, jedna obeta. Niekde v tejto sekunde, v tomto momente divák zažije niečo neuveriteľlné. Stotožnenie sa s protagonistom, a to v doslova v animálne zvrátenom zmysle. Cítite, ako vám od jedného ucha k druhému kĺže čepeľ noža, prichádza mrazenie, celok na obeť a radostný dav, titulky. Kavanagh je génius.

Indický Twillight – Khoon ltd.

Krv s.r.o, r. Rahui Desai

Čo k tomuto veľdielu dodať? Len to, že je z Mekky nepodarených plagiátov, paródií a perfektných chceno-nechcene komických akčňákov…z Indie. Tým nechcem dehonestovať túto bollywoodsku továreň na šialené filmové sny. Bohužiaľ, Krv, s.r.o podčiarkuje, čoho som sa bál najviac. Bollywood is back! Snímku ale nemôžeme úplne zhodiť, pretože sa snaží o navodenie hororovej mestskej urban atmosféry Bombaju a naozaj z nej cítiť snahu o SNAHU. No veľa snahy niekedy škodí. Možno za to ani za jej „kvality“ nemôže ona sama, ale druh diváka. Je zrejme rozdiel, či si Krv, s.r.o pozrie indický, alebo európsky či západný divák.

knoo

Snímka hovorí príbeh dvoch upírov, jeden z nich bojuje so svojou zvieracou prirodzenosťou predátora, ten druhý kašle na nejaké svedomie a s masakrálnosťou a chladnosťou šelmy sa vrhá po indických krkoch, napumpovaných sladkou červenou tekutinou.
Najväčším zádrheľom Krvi je nezvládnuteľnosť práce s klišé a hercami, ktorí v určitých scénach tak neuveriteľne a očividne prehrávajú, až to pripomína zostrih toho „najlepšieho“ z brazílskej či argentínskej (alebo indickej) telenovely.

Romero by sa v hrobe obracal … ak by bol už pod zemou – Envy the Dead

Závidieť mŕtvym, r.Isa Swain

Tento arabský skvost vo veľkej miere pripomína ten indický (hlavne čo sa týka miery kvality), len namiesto vycerených upírov sa tu potácajú zombie šejkovia. Oba krátke filmy, Krv, s.r.o a Závidieť mŕtvym, spája hlavne amatérske spracovanie. Pod amatérismom rozumejme malú mieru rozpracovanosti a nakomponovania jednotlivých obrazov a záberov.

envydead

Vytvoriť film je ako tvoriť trojdimenzionálny obraz, musíme dbať na to, aby jeden prvok spolupracoval s tým druhým. Či už ide o jednotlivé scény, synchronizáciu hudby s obrazom, alebo o herecký prejav. Toto v týchto konkrétnych snímkach chýba a cítiť z nich nekompetentnosť autora, ktorý si vzal na plecia väčšiu záťaž, ako mohol zvládnuť. Napriek tomu samotný scenár vôbec nie je zlý a ak by sa na ňom ešte popracovalo, ako literárne dielo by vedel veľa ponúknuť.

Paranoia hodná Kinga – Familiar

Expert, r. Richard Powell

Expert hovorí príbeh muža v stredných rokoch, ktorého zväzuje akási neviditeľná sila, a tým mu dodáva pocit neslobody. Práve sloboda je to, po čom protagonista túži. Má rodinu, ženu čakajúcu ďalšie dieťa a dcéru chystajúcu sa na výšku. To sú faktory, okolnosti, ktoré ho doslova dokopú brať akési záhadné lieky, steroidy, ktoré mu majú komplikovanú situáciu uľahčiť.

familiar

No ako býva železným zvykom, autori (hlavne hororov) sú pekní hajzli a k žiadnemu uľahčeniu nedochádza, práve naopak. Film je doprevádzaný hrdinovým vnútorným monológom, z ktorého sa postupne stáva dialóg. Psychotická debata, paranoidný guláš, chorá konfrontácia zdravého a čistého Ja s niečím novým a skazeným. Okrem psychologickej roviny sa film venuje aj niečomu inému, z neviditeľného a nehmotného zla sa stáva niečo živé, obalené kosťami, mäsom a kožou. Zlý pocit prerastie do akejsi bližšie neidentifikovateľnej bytosti, plaza, démona, ktorého inkubátorom sa stávajú útroby hlavného hrdinu.

Belgický Trainspotting – Perfect Drug

Dokonalá droga, r. Toon Aerts

Belgický kraťas Perfect Drug by sa dal označiť ako žánrový mix, psychedelický úlet, scifoidná zvrátenosť, alebo anime pretavené na filmový pás (respektíve na digitál). Pre mňa je vizuálnym cvičením, v ktorom ani tak nejde o príbeh či scenár (jeho absencia je tam zrejmá), ale o vizuálne a obrazové hody.

weird

Ak sa sústredíme na príbehovosť, tak sa nám snímka zaručene páčiť nebude, no ak svoje očko upriamime na farebnosť, hru svetiel/tieňov a ponúkané nechutné obludárium, potom je úspech zaručený.

Muzikálová Barbarella – Planet of Sexes

Planéta pohlaví, r. Anasi Kassitoni

Je to pocta. Pocta béčkovým scifíčkam, ktoré sa nehrali na to, čo nie sú, ale predviedli to, v čom excelujú. V zábavnosti a lacnosti. Papundeklové vesmírne lode (pripomínajúce karosériu zo škodovky), kastrujúcich robotov, krásne mimozemšťanky, smrtonosné mimozeštanky a v neposlednom rade spievajúce mimozemštanky.

sexes

Ak som vás snímkami zaujal, určite si nenechajte ujsť festival v Záhrebe (Chorvátsko), ktorý by sa mal uskutočniť niekedy v polovici októbra budúceho roku.

Autor článku
Palo Knapko

Palo Knapko

Facebook

Milujem komiks, film a Jossa Whedona. Okrem toho je písanie mojím hobby a raz dúfam, že bude aj mojím chlebíčkom.

Pridaj komentár