alphaville 1

Poznáte temné zákutia filmového technoiru?

Palo Knapko Palo Knapko

Človek nie je ostrov, a to isté platí aj o žánroch. Radi sa krížia, mixujú a vznikajú hybridy, ktorých cieľom je čo najviac zaujať, pobaviť a snáď aj šokovať diváka. Podobným hybridom je aj technoir, známy aj ako sci-fi noir. Tento žáner vznikol skrížením science-fiction a noir. Francúzske slovo noir v doslovnom preklade znamená čierny a označuje žáner, ktorého zlaté obdobie sa dá vtesnať medzi roky 1936-1958. Charakteristickými znakmi noiru sa stala čiernobielosť, hustá atmosféra, šedé chodníky lesknúce sa od neprestajného lejaku, temné uličky a nikdy nekončiace atramentové noci. Tento žáner vychádzal, či bol prepojený s hard boiled school (drsnou školou) detektívok, ktorá sa zrodila z pera (či písacieho stroja) zakladajúcich literátov Dashiella Hammetta a Raymonda Chandlera. Práve z drsnej školy sa zrodil hrdina obrátený naruby. Drsný policajt, detektív, ktorému v hlave neustále víri nekonečný vnútorný monológ, jeho činy sa nedajú prvoplánovo nazývať hrdinskými a dosť často sa uchyluje k fľaške whisky a cigaretovému špaku vkliesnenému do kútiku jeho cynického úsmevu.

malteseZa prvý noirový počin sa pokladá adaptácia Hammetovej knihy Maltézsky sokol. Okrem toho za zmienku stojí aj Hlboký spánok, Laura, Dáma v jazere, Eso v rukáve a Dotyk zla Orsona Wellesa (tento sa pokladá zase za poslednú snímku žánru). Aj keď sme éru noiru ohraničili presnými rokmi, je to trochu zavádzajúce, pretože sa nedá povedať, že „tak a teraz sme s drsnými polišmi a upršanými chodníkmi a ulicami plnými neónových odleskov skončili“. Žáner je ako semienko, ktoré niekto zasadil a ono sa pomaly prediera filmovými dekádami, sem tam sa niekde mihne, inde si zase uchmatne o čosi viac. Noir aj sci-fi patria medzi obľúbené žánre, a preto bola len otázka času, kedy si spolu podajú ruky a priateľsky sa potľapkajú po chrbte.

Francúzske začiatky technoiru

Tento pojem je svojim spôsobom dosť mladý a odvoláva sa na Terminátora Jamesa Camerona a názov jedného nočného podniku, ktorý sa vo filme vyskytol. Zaškatuľkovanie žánru akoby prišlo dodatočne, no to neznamená, že pred Cameronovým opusom technoir neexistoval. Keď sa pozrieme do minulosti a rovno do tej francúzsko-novovlnistickej, nájdeme tam hneď dve dielka, ktoré sa pohrali so stereotypmi a zaužívaným pohľadom na dovtedy videné a točené žánrové konvencie.

Medzí právoplatne korunovaného kráľa francúzskej novej vlny patrí určite Jean-Luc Godard a jeho Alphaville.

alpha-2

Godard do svojich snímkov vnášal akýsi závan invencie a experimentu, a to sa odrazilo aj v tejto čiernobielej neortodoxnej detektívke.

Godard si vypožičal základné prvky a znaky žánru a pretkal ich s klaustrofobickou až Orwellovskou atmosférou izolovaného mestečka ovládaného počítačom-vyšším vedomím, ktoré ťahá za nitky a znepríjemňuje tak život drsného detektíva Lemmyho Cautiona. Alphaville diváka doslova znepokojuje, nielen námetovo, ale aj formálne.

alphaville

Godardova snímka pripomína akvárium, ktoré divák pozoruje z dostatočnej vzdialenosti, no napriek tomu ho z videného mrazí.

Niet divu, že jedna z úvodných scén (pasáž v izbe hotela) sa zapísala ako jeden z najchaotickejších momentov v dejinách kinematografie. Godardov chaos sa ale neberie ako chyba, ale ako formálny a zjednocujúci prvok filmovej reči snímku.

Druhým francúzskym technoirom je Rampa Chrisa Markera, aj keď sa nedá presne povedať, že by sa jednalo o film v pravom zmysle slova. Rampa je fotorománom poskladaným z fotografií či statických snímkov (v Rampe sa objaví len jeden pohyblivý záber), ktoré spája postapokalyptická tématika a vnútorný monológ hlavného protagonistu – cestovateľa v čase. Rampa skôr pripomína sfilmovanú báseň, poéziu, kde je dôležité slovo spojené s čiernobielym vizuálom. Dielo ponúklo veľa otázok, no nepodarilo sa mu na všetky odpovedať (čím sa okolo univerza snímky vytvoril akýsi tajomný mýtus bezpriestorovosti a bezčasia). Tohto sa neskôr chytil Terry Gilliam a svet Rampy rozvinul vo svojom kultovom diele 12 opíc.

Evolúciu nezastavíš…od retra po cyberpunk

brazilPráve v dnešnej modernej a pretechnologizovanej dobe sa ukazuje vizionárstvo technoiru v jasnejšom svetle. V dnešnej dobe je noir pre nás retrom…a práve retro prešpikované vedeckou fantastikou je jednou z najoriginálnejších koncepcií kinematografie. Retro je pojem, ktorý nám zaručuje vizuálne hody, lahôdku, či prísľub postmodernej zábavy. Podobne na to išiel už vyššie spomínaný Terry Gilliam tentokrát so svojím Brazilom, situovaným do priestoru anonymnej budúcnosti plnej byrokracie, bezútešnosti a neviditeľnej, no o to hmatatelnejšej diktatúry.

nakedO niečo silnejšie na pílu pritlačil David Cronenberg (ako má vo zvyku) v adaptácii Williama Burroughsea Nahý obed. V Obede je trochu problematické sa zorientovať. Nielen po dejovej stránke, ale aj tej všeobecnej, žánrovej. Cronenberg na diváka prichystal niekoľko pascí a neda sa s určitosťou povedať, či sa jedná o vedeckofantastický temný noir, alebo len o črepiny spomienok feťáka závislého na záhadnom žltom prášku (od ktorého sa odvíja základná dejová línia filmu).

darkJedným z najreprezentatívnejších diel žánru je bezpochyby Smrtihlav Alexa Proyasa, ktorý si berie to najlepšie z obidvoch žánrov (temná atmosféra, vizuál 50.rokov a na druhej strane starobylá mimozemská rasa).

Technoir (či v tomto prípade skôr podžáner psychonoir) sa vyskytol aj v sérii Votrelcov, kde sa každý diel svojou atmosférou a vizualitou sústredil na iný subžáner science fiction (survival horor, milatary sci-fi, psychonoir a steampunk).

Technoir sa postupom času začal vyvíjať. Stále väčšiu rolu začali zohrávať technológie, až sme sa dopracovali ku cyberpunku, do ktorého patria také diela ako Scottov Blade Runner, Trináste poschodie, ExistenZ, či anime Ghost in the Shell alebo jedna z matrixovských poviedok z Animatrixu, Detective story.

10.30-Picture of The Animatrix- A Detective Story

Technoir je bezpochyby žáner, ktorý formoval vývin vedeckej fantastiky a pre diváka sa stal takým populárnym práve vďaka mixu retra s fantastikou.

Ak som zabudol na nejaký váš obľúbený technoirový skvost a nespomenul som ho v článku, neváhajte a rozšírte mi obzory v komentároch.

Autor článku
Palo Knapko

Palo Knapko

Facebook

Milujem komiks, film a Jossa Whedona. Okrem toho je písanie mojím hobby a raz dúfam, že bude aj mojím chlebíčkom.

Pridaj komentár