doom

Rozzúrený DOOM

Kozy9 Kozy9

992558_713993931944939_259343552_nPísal sa rok 1997, keď som prvý raz uzrel temné zákutia phoboskej a deimoskej stanice UAC (Union Aerospace Corporation) a postavil sa zoči-voči hrozbe z útrob samotného pekla. Teraz, o viac ako 16 rokov neskôr, si stále hlboko v sebe nesiem neskonalú náklonnosť k univerzu Dooma a ku všetkému, čo k tomu patrí.

Doom sa objavil na pultoch obchodov v roku 1992 ako počítačová hra vývojárov idSoftware na čele s Johnom Carmackom a pod grafickým a designovým vedením geniálnej, no miestami zvrátenej mysle American McGee (séria Alice od EA games). V tých časoch DOOM vytvoril dovtedy málo poznaný, plne 3D a pomerne voľný herný svet s krásnou grafikou a vysoko návykovou hrateľnosťou. DOOM sa dostal do obľuby nielen vďaka pozlátku, ale aj vďaka zmyslu pre detail, veľkému počtu unikátnych monštier, i keď z počiatku povrchnejšie podanému (v neskorších častiach celkom podrobnému) príbehu.

1473833_713993895278276_138647941_n

 

1476808_713993908611608_935362266_nHlavný dej sa viaže na počínanie si “mariňáka“ v útrobách peklom pohltenej stanice UAC (Union Aerospace Corporation). Na prvý pohľad sa zdá, že dej DOOMa nie je až taký záživný a nevyniká ničím inovatívnym, no ak sa vám do rúk dostane kniha od Dafydda ab Hugha a Brada Linaweavera, tak aj napriek úzkemu spojeniu a nadviazaniu knihy na pocity z hrania hry sa vám odhalia naozaj pútavé prvky, ktoré univerzum Dooma ponúka.

Tieto prvky sa vyznačujú hlavne fúziou viacerých subžánrov a žánrov, unikátnym opísaním jednotlivých charakterov a v konečnom dôsledku aj prepracovaným sci-fi príbehom. Okrem kníh a hier sa univerzum Dooma za tie roky rozrástlo aj o veľmi podarenú stolovú hru (Doom: The Boardgame), ktorá sa nanešťastie dlho na trhu neohriala (i napriek úžasnej hrateľnosti a inovatívnemu prístupu k pravidlám hrania). V neposlednom rade bol natočený aj film, ktorý mal hviezdiť vďaka pomoci Rocka a Urbana, no autori zobrali príbeh za zlý koniec, orientovali sa na dosť odlišný Doom 3 a taktiež domrvili príbeh, a tým pádom sa k divákovi dostal trápny brak. Ako je očividné, Doom si vybudoval nejakú tú základňu fanúšikov, o čom svedčia aj doteraz vydávané módy a remake, no nikdy by mi nenapadlo, že sa mu podarilo zasiahnuť aj svet komiksov. No a ako to dopadlo, to sa budem snažiť zhrnúť v nasledujúcich riadkoch.

1492887_713994038611595_147453517_nKomiks Doom nezožal veľkú slávu a nedočkal sa podpory od komunity nadšencov. Autori Steve Behling a Michael Stewart s pomocou hlavného designéra a grafika Toma Grindberga totiž vyprodukovali dielo, o ktorého pozitívach sa dá iba ťažko hovoriť, a to som fanúšik Dooma, takže môj úsudok je trochu skreslený. Prvé, čo si na čísle 1 z roku 1996 všimnete, je jeho „úchvatná“ obálka. Hneď zistíte, akým štýlom bude tento komiks kreslený a taktiež si okamžite uvedomíte, že o nejakom výnimočnom umení sa hovoriť nedá. Kresliace postupy grafika sú bežné, nijak nevynikajú a čo je najhoršie, je u nich pozorovateľná absencia akéhokoľvek osobitého štýlu, ktorý mal autor do komiksu vložiť. Musím dodať, že jednotlivé strany nevyzerajú zle, len nie sú schopné poriadne osloviť čitateľa. No ako sa vraví, nesúď knihu podľa obalu, a preto som dúfal, že mi tento komiks toho ponúkne viac i napriek otrepanejšej kresbe. Po začítaní sa do tohto krátkeho diela som ale zostal zhrozený.

1482029_713993951944937_651002281_nZmysluplný príbeh takmer vynechaný, postava rovno hodená do bezhlavej akcie, dejová línia prízemná a jednoducho hlúpa. Nie som fanúšikom komiksov, ale som si istý, že takto infantilne a debilne nepôsobia (teda aspoň väčšina z nich). Zatiaľ čo v knihách je charakter hlavnej postavy vykreslený jednoducho a podrobne na základe jej myšlienok, v komikse je hlavná postava vykreslená ako hrozne rozzúrený, šialený a pravdepodobne nepríčetný vojak.

Samotný komiks pôsobí ako zbierka hŕstky psychotických výjavov hlavnej postavy voči démonom. Žiadny ponor do príbehu, opis situácie, či poukázanie na kvality námetu. Čitateľovi sa podáva iba primitívny sled udalostí, a to ma zaskočilo, pretože už pri čítaní pociťujete neskonalý amatérizmus, s ktorým bol tento komerčný kúsok tvorený. Jednotlivé monológy hrdinu sú väčšinou založené na slovnej onanii na tému vyžívania sa v rozstrieľaní démonov a raz začas do nich vbehne niečo, čo sa javí ako logický a vážny prejav, no v konečnom dôsledku pôsobí smiešne. Prostredia sú odfláknuté a menej výrazné, obludy a démoni sú nakreslení o niečo precíznejšie, no všetko to pôsobí lacno a umelo. Čitateľovi sa podáva veľká kaša narýchlo prebehnutých akcií, ktoré dokopy nijak nevytvárajú zábavný príbeh. Možno mohli autori zvážiť trochu pozmenený dej a nesnažiť sa vopchať toľko vecí naraz do krátkej knižky.

Na záver môžem poukázať na iba na to, že sa nečudujte, že tento komiks nezožal úspech. Je hlúpy, značne odbočuje od atmosféry, ktorú Doom vytváral a prezentuje sa ako lacná kópia, nie originálny produkt. Pre fanúšika univerza je toto dielo hrozným sklamaním, pre komiksového nadšenca to je iba ďalší priemerný komiks. Komiksové vydanie Dooma je v skratke prepadák a škoda času i peňazí. Dúfam, že sa niekedy Doom vráti na stránky komiksov v novej, oveľa lepšej a kvalitnejšej podobe, lebo to, čo predviedol na prvý pokus, nestálo za nič.

Autor článku
Kozy9

Kozy9

Twitter

In any story, the villain is the catalyst. The hero's not a person who will bend the rules or show the cracks in his armor. He's one-dimensional intentionally, but the villain is the person who owns up to what he is and stands by it.

Pridaj komentár