treti_sarkan

Slovenská sci-fi kinematografia? Možno raz…

Palo Knapko Palo Knapko

Slovenskí fanúšikovia filmovej sci-fi sa museli väčšinou uspokojiť so zahraničnou produkciou, či už tou hamburgerovou západnou alebo o niečo tuhšou a mrazivejšou sovietskou. No aby sme uspokojili naše „scifoidné“ chute, nemusíme sa vydať ani cez veľkú mláku či nekonečné sibírske stepi. Stačí si zájsť na Plzničku k naším bratom Čechom. Ale aby sme neboli na omyle, aj u nás (áno, na Slovensku!) sa urodilo pár sladkých plodov tohto žánru (áno, sci-fi a nehovorím len o doslova katastrofickom Immortalitas).

Od Čapka k Vernemu. Od Ikarie až po Rodena, z ktorého bude Kingova brána

Karel ÈAPEKČesko je krajina robotov. Teda nie doslova, ale keby nebolo Karla Čapka (presnejšie jeho brata), možno by sme sa vôbec nedočkali toho krásne kovovo znejúceho slovíčka „robot“ a prišli by sme (snáď nie) o všetkých tých androidov, replikátov a droidov. Čapek bol kráľ vo svojom remesle. Aj keď jeho romány (Válka s mloky, Továrna na absolutno…) boli podľa neho vztýčeným prstom, upozorňujúcim na nie práve najsvetlejšiu budúcnosť, no pre nás bol v prvom rade autorom sci-fi.

Niet sa teda diviť, že podľa jeho diela vzniklo hneď niekoľko podarených filmových adaptácií, medzi ktorými by som hlavne spomenul skvelý Krakatit režiséra Otakara Vávru.

V tesnom závese za Čapkovými adaptáciami stojí alebo skôr točí Karel Zeman s Verneovými pretaveniami na filmový pás. Pri zhliadnutí snímkov ako Barón Prášil, Cesta do praveku, Dvadsaťtisíc míľ pod morom alebo Vynález skazy nám hlavou prebehne myšlienka, či sa náhodou Zemanovými filmami nejakou náhodou neinšpiroval aj Terry Gilliam (Brazil) alebo dokonca aj taký Tim Burton. Medzi tvorcami a ich dielami je očividná formálna, ale aj tematická spojitosť. Či náhodná alebo nie, to je otázka.

Česká sci-fi kinematografia je celkom bohatá (kompletný zoznam nájdete na Wikipédii) a vedeckofantastický prvok tu nesprevádza len vážne témy, ale dosť často sa vyskytuje aj v typických českých veselohrách ako Co takhle dát si špenát a Adela ješte nevečeřela… Čechom sa podarilo to, na čo sa Slováci ešte neodhodlali…natočiť žánrový mix vedeckej fantastiky a komédie.

414882_358650_Ikarie_XB_1_02Jedným z najdôležitejších snímkov, charakterizujúci žáner filozofickej fantastiky, je Ikarie XB1 (podľa nej bol nazvaný aj kultový český sci-fi magazín). Na Ikarii je zaujímavý hlavne fakt, že sa nepokúša umelo šokovať či predstierať, že je niečím iným ako v skutočnosti. Na tomto snímku je prívetivá hlavne jeho komorná atmosféra, ktorá z neho robí dielo až s filozofickým presahom.

Najnovším prírastkom do českej fantastiky by sa mal stať aj nekonečný projekt Poslední z Aporveru. Z tohto projektu, odohrávajúceho sa vo fantasknej krajine Aporver, sa pomaly stáva nafúknutá bublina, ktorá by mohla časom dospieť len k jedinému bodu…prasknutiu.

Napriek megalomanskému Aporveru sa paradoxne fanúšikovia fantastiky tešia na menší a komornejší, no o to zaujímavejší snímok Jsem brána (v hlavnej úlohe s Karlom Rodenom). Mladý režiséer Robin Kašpařík, ktorý prerazil so svojim študentským filmom Seansa na motívy H.P. Lowercrafta, sa teraz pustil do adaptácie poviedky Stephena Kinga, ktorej práva odkúpil za symbolický dolár.

bána

V tomto článku som sa nechcel prvoplánovo zamerať na porovnávanie slovenskej a českej filmovej fantastiky. V podstate sa to zrejme ani nedá. Síce sme dva národy žijúce bratsky vedľa seba, ale naša mentalita a hlavne filmová poetickosť sa vo viacerých faktoroch diametrálne líšia.

Slovenský Button a Žarnayov Šarkan

Slovenský pohľad na film sa môže na prvý pohľad zdať trochu prísny. Akoby sme si nevedeli vystreliť sami zo seba a každé okienko na celuloidovom páse musí byť odtlačkom nejakej výpovede. Český film je práve preto iný, vie si získať publikum či už svojou Pelíškyiádou, či katastrofálnou, mor pripomínajúcou Troškoiádou.

navstevnici-si-prehliadnu-aj-originalne-filmove-plagatySme národ, ktorý ešte aj z rozprávky (Mahuliena zlatá panna) vie urobiť psychedelickú fantasy s prvkami ľudovej slovesnosti, ktorá sa viac blíži k slovíčku „horor“ ako „rozprávka“.

Tu si predstavíme hlavne dva filmy, na ktoré sa v našej kinematografii akosi neprávom zabudlo. Keď sa slovenský Žid Leopold Lahola v šesťdesiatych rokoch vrátil domov z emigácie, povedal si, že natočí svoj vlastný film (dovtedy točil hlavne v Nemecku a môže sa pochváliť spoluprácou s Terenceom Hillom na westerne Zabiják Kid). Snímka bola adaptáciou knižnej predlohy Jána Weissa „Spáč v zverokruhu“. Filmová verzia dostala názov Sladký čas Kalimagdory a je zaujímavá hneď niekoľkými vecami.

Síce sa nejedná o čistokrvné sci-fi a námet má bližšie skôr k fantasy, ale nedá sa mu uprieť jeho osobitý naakumulovaný (v kocke) pohľad na osud človeka s výraznými štýlotvornými prvkami charakterizujúcimi fantastický žáner. Pohľad na Kalimagdoru zo „sci-fi“ uhla pohľadu môže byť trochu zavádzajúce, pretože sa jedná hlavne o filozofické dielo, ktoré s divákom komunikuje na báze metafory. Na Podivuhodný prípad Benjamina Buttona sa tiež môžeme pozerať z dvoch strán, ako na sociálnu drámu jedného špecifického jedinca alebo ako na fantasy. Podobne je na tom aj Kalimagdora, ktorá má tematicky k Buttonovi veľmi blízko, no môžem kacírsky prehlásiť, že Laholovo dielo predčilo to Fincherovo a doslova ho preskočilo o niekoľko mílových krokov (skokov).

1985 Treti sarkan (18)Ďalším, a zatiaľ posledným vydareným pokusom Slovákov o sci-fi, je snímka „pre deti“ Petra Hledíka (založil filmový festival ArtFilm) Tretí šarkan.

„Šarkan“ vznikol na motívy knižných predloh spisovateľa Jozefa Žarnaya Tajomstvo dračej steny, Tri roky prázdnin a Prekliata planéta. Je to príbeh troch chlapcov, ktorí objavia vesmírnu loď a zničohonič sa ocitnú na spustošenej a zdevastovanej planéte, ktorú sužujú toxické dažde. Pojem „film pre deti“ je tu asi rovnako scestný, ako keď si Mahulienu zaškatulkujeme ako rozprávku. V Treťom šarkanovi sa opäť prejavil slovenský zmysel pre bezútešnosť a hypnotičnosť (hlavne vďaka mrazivým výkonom detských predstaviteľov).

Nemali by sme ešte zabudnúť na ďalšiu žánrovú lahôdku, ktorá je kontroverzná hlavne svojim prijatím a tým, že tiež kombinuje filozofiu a vysoké otázky bytia s postapokalyptickým žánrom. Jedná sa o posledný príbeh z poviedkového cyklu Juraja Jakubiska Zbehovia a pútnici, kde tiež nechýba spustošená krajina, ľudská rasa na pokraji vyhynutia a čerešničkou je Smrť v humanoidnej podobe, ktorá prebrala rolu rozprávača či akéhosi mystického pútnika.

film-europe-immortalitas-01Najnovším žánrovým filmom je Immortalitas Erika Bošnáka, ktorý hlbšie rozoberať by bola len strata času a energie, keďže sa jedná o snímok, ktorý zrejme na nejaký čas pochoval tvorbu filmov so sci-fi tématikou. Bošnákovi sa síce podaril tento jeho kontraproduktívny husársky kúsok, no paradoxne svitá na lepšie žánrové časy, a to vďaka hororom Zlo, Attonitas a najnovšiemu thrilleru Kandidát.

Na záver si pozrite dvojminútový „filmík“, v ktorom si zahrali členovia skupiny Para. Či sa jedná o paródiu, či o poctu survival hororu Votrelec, nie je zrejmé, ale určite to vyvolá akú takú emóciu, pobúrenie alebo aspoň flegmatické mávnutie rukou.

K článku som pristupoval čisto subjektívne a vynechal som množstvo hlavne českých snímkov, ak ma chcete doplniť o svoj vlastný obľúbený filmový kult (či už český alebo slovenský), neváhajte a napíšte ho do komentárov.

Autor článku
Palo Knapko

Palo Knapko

Facebook

Milujem komiks, film a Jossa Whedona. Okrem toho je písanie mojím hobby a raz dúfam, že bude aj mojím chlebíčkom.