cabin

The Cabin in the Woods je oslava hororu

yablko yablko

Cabin in the Woods je hororová komédia pre fanúšikov hororu podobne ako Hot Fuzz je akčná komédia pre fanúšikov akčných filmov – užije si ju každý so zmyslom pre humor, ale pravý milovník bude vidieť narážky a dvojzmysly na každom kroku. Autormi sú Drew Goddard a Joss Whedon a toto je ich love-letter hororu.

Film niekoľko rokov dokončený odpočíval na poličke. Najprv mu štúdio chcelo posilniť šance konverziou do vtedy rýchlosť naberajúceho 3D, následne kvôli finančným problémom odložilo vydanie na neurčito. Pár šťastlivcov, ktorí ho mali možnosť vidieť, ale horelo nadšením. Ospevovali originálny scenár a sľubovali závan čerstvého vzduchu do stagnujúceho žánru slasher-hororu. Jedným dychom tiež varovali pred spoilermi – vraj „nič nesledujte, nič nečítajte, nepokazte si to.“

Dnes už Cabin in the Woods konečne môžeme vidieť všetci.
A stojí za to.

V prvom rade, predtým ako sa začnem snažiť byť múdry, si ujasnime nasledovné – Cabin in the Woods je neskutočne zábavný film. Je vtipný, je inteligentný a ani chvíľu nenudí. Pozná odpovede na otázky typu „Ako sa hlavnej hrdinke vždy podarí zdvihnúť práve ten predmet, ktorý vyvolá všetko vyvražďujúceho megadémona s extra chuťou na blondíny?“ alebo „Je teraz skutočne ten pravý čas mať sex?“

Nesmeje sa z hororov, smeje sa spolu s nimi, pretože ich má rád. A chce, aby sme ich mali radi aj my. Takže zožeňte kamarátov a majte radi.

Film operuje na viacerých úrovniach (obrazne aj doslova). Na jednej máme tradičnú bandu študentov (skromná deva, tupý svalnáč, blondína, slušňák a flákač) na tradičnom výlete v tradičnom prostredí (opustená chatka v lese). Na druhej máme dvojicu vedcov, ktorí z tajnej výskumnej stanice zdanlivo popoťahujú nitkami príbehu. Otázka je, za akým cieľom.

Je ťažké skutočne „spoilnúť“ Cabin in the Woods. Nie je postavený okolo šokujúcich zvratov, od samého začiatku pred nás opatrne ukladá informácie a až ich postupným zbieraním odhaľujeme, čo to vlastne znamená. Nie čo sa deje, ale čo to celé znamená. Spomínané varovania pred spoilermi sa netýkali deja, skutočné prekvapenia sú tu skôr tematické.

Od začiatku vieme, že sa niečo zvrhne a nie všetci z prvej skupinky prežijú. Sme k tomu naprogramovaní. Nevieme však, do akej miery – a či vôbec – v tom majú prsty výskumníci. Tých mimochodom hrajú Bradley Whitford a Richard Jenkins a sú úplne fantastickí! 🙂 Chcem viac!

dealing with evil in style

Film schválne používa archetypy, aby v nás vybudoval očakávania, ktoré môže okamžite podkopnúť. Whedon a Goddard spolupracovali na Buffy the Vampire Slayer a Angel (film by pokojne zapadol do jeho neskorších sezón), takže majú bohaté skúsenosti so stavaním žánrov na hlavu. Sú tiež neskutočne šikovní scenáristi. Nedovolia nám nudiť sa, každú chvíľu skáču medzi oboma skupinkami a obe používajú okrem zábavy na subtílnu dekonštrukciu žánru.

V Cabin in the Woods to ale nie je dekonštrukcia za účelom dekonštrukcie. Whedon a Goddard nerozoberajú žáner na kúsky, aby sa z neho mohli smiať. Rozoberajú ho na kúsky, lebo ho majú radi. Majú ho radi a je im ľúto, že si už pamätá aj lepšie časy. Ničia ho s láskou. Búrajú ho, aby ho znova mohli vystavať. Aby bol znova ako nový. A lepší ako predtým.

Cabin in the Woods je v prvom rade zábava. A scéna s výťahmi je jedna z najlepších vecí za posledné roky. Skutočne zaujímavá je ale až konverzácia o tom, čo sa Cabin in the Woods snaží povedať o žánre ako takom a o nás, fanúšikoch. Pod týmto je blok textu napísaný bielou farbou. Ak ste film už videli a chcete vidieť moje myšlienky, označte text a rozprávajme sa:)

SPOILERS START

SPOILERS SPOILERS SPOILERS SPOILERS SPOILERS SPOILERS
SPOILERS SPOILERS SPOILERS SPOILERS SPOILERS SPOILERS

My (fanúšikovia) sme Giant Evil Goods.
Bradley Whitford a Richard Jenkins sú filmári (ktorí sa nám snažia vyhovieť).
Banda v kabíne je produkt (ktorý si zaslúžime).My, fanúšikovia hororového žánru, sme tí, čo potrebujú vidieť obete trpieť. Očakávame to, pretože to chceme a chceme to, pretože to očakávame.
Potrebujeme vedieť, čo dostaneme a chceme sa v tom vedomí kúpať.
Potrebujeme, aby filmári tancovali ako pískame.

Ľudia zvyčajne nechcú zmenu. Zmena je neistá a neistoty sa bojíme. Myslíme si, že ju chceme. Hovoríme, že chceme. Sťažujeme sa, keď zmenu nemáme, ale plačeme viac, keď ju dostaneme. Plačeme, keď knižná adaptácia na plátne nie je 100% zhodná s tou v našej hlave. Plačeme, keď Whedon zabije ďalšiu obľúbenú postavu. Sme sklamaní, keď Mass Effect 3 skončí inak, ako sme chceli.

Pravda je taká, že nechceme zmenu. Chceme pohodlie. Chceme vedieť, čo dostaneme.
Preto je niekedy jednoduchšie znovu si pustiť film, ktorý máme radi, ako „riskovať“ niečo nové.
Vieme, že nesklame.

Preto bude Big Bang Theory vždy úspešnejší ako Community.
Big Bang ide týždeň po týždni podľa zabehnutej šablóny, pri Community si od jednej epizódy k druhej nemôžeme byť istí ani len žánrom.

Keď Giant Evil Gods ničia planétu, sme to my. Ničíme žáner hororu, pretože sme.. leniví? Alebo konečne sklamaní?

„PIGS WE GET WHAT PIGS DESERVE“ vrieska Trent Reznor cez záverečné titulky, ale Whedon a Goddard nie sú cynickí bastardi. Cabin in the Woods nie je zatratením žánru ani nás, fanúšikov. Cabin in the Woods je oslava žánru, ktorá nám dáva povolenie chcieť viac.

Nie náhodou sú naše obete vo filme zošrotované tlupou zombíkov – najotrepanejším možným monštrom. Keď sa ku koncu filmu otvoria dvere výťahov a z nich sa vyvalí nefiltrovaná predstavivosť, autori nám ukazujú, čo môžeme mať, ak budeme k veciam pristupovať s otvorenou mysľou. Ak dovolíme nechať sa prekvapiť. Ak necháme autorov hrať sa a experimentovať a skúšať. Ak im občas dovolíme zlyhať, pretože skúšajú niečo nové. Autori nám ukazujú, čo môžeme mať, ak budeme ochotní pre zábavu občas pracovať.

SPOILERS END

yablko
Galactic Anger Machine

Autor článku
yablko

yablko

Facebook Twitter

Mám rád niektoré veci a niektoré nemám rád, ale tie, ktoré mám rád, mám celkom rád. Robím podcast spaceshow.sk a iné veci yablko.sk.

Pridaj komentár