skinning

Vrana v koncentračnom tábore

Juraj Búry Juraj Búry

Layout 1Krása momentu je v jeho prchavosti.

Možno preto sú veci, ktoré dlho odkladám. Bojím sa, že cez ne prejdem tak rýchlo, že si ich nestihnem ani uvedomiť.

To je tak trochu aj problém komiksu Vrana – Súmrak bohov (James O’Barr, Jim Terry: The Crow – Skinning the Wolves). Ide v podstate o poviedku, ktorá má zhruba tri kapitoly. Odkladal som ju, možno aj pridlho, ale chcel som si ju skrátka vychutnať. Lebo Vrana by za to mala stáť.

crow3Veľmi ma mrzí, že som nečítal pôvodný O’Barrov komiks. No aspoň som videl jeho filmovú adaptáciu z deväťdesiateho štvrtého, opradenú legendami. Fenomenálny kúsok režírovaný Alexom Proyasom v sebe dokonale spája rock, gotickú romancu, horor, akciu a nihilizmus 90. rokov. Plus má vynikajúco hrajúceho Brandona Leeho, ktorému sa táto rola stala osudná. Kto ho nevidel, nech to čo najrýchlejšie napraví.

crow2Lákal ma komiks, v ktorom sa stretne niečo z Vrany a ťažká téma holokaustu. Škoda, že som ho mal prečítaný za necelú polhodinu. Vrátane bonusového materiálu. To je asi jeho jediná chyba. Že je krátky. V momente, keď som si hovoril, že chcem toho viac, skončil.

Atmosféra Súmraku bohov je značne iná ako filmová. Koniec koncov, samotná Vrana tu nie je až tak podstatná. Jim Terry sa svojou úžasnou kresbou postaral o tiesnivú atmosféru tábora, ktorému dominujú studené farby a hromada čiernej. Keď teda dôjde na akciu, ste vďační za plamene a krv, lebo to… nuž… „oživujú“. Fanúšikovia čierneho humoru musia krochkať blahom. Príbeh je priamočiary a zaváňa béčkovými filmami. Nie je to zlé, Vrana sa vyznačuje aj veľkou mierou násilia a akcie, vlastne je to v nej to hlavné. Jej brutalita v podstate zaniká, lebo niečo v nás to tým nacistom praje. Hoci sa autori snažia narušiť čiernobiele vnímanie, jednoducho to nejde. Keby som ja ako čitateľ bol naozaj ochotný na to pristúpiť, celý príbeh sa rozpadne a skončíme pri pointe, že aj pomstitelia sú rovnakí ako tí, ktorým sa mstia. Po krvi túžiace beštie.

Layout 1Preto sa od toho upúšťa, je to len v náznaku. Lebo v skutočnosti chceme vidieť ich rozbité lebky. Vrana nám to ponúka. Škoda, že nie história. Tento komiks je v tomto prípade naozaj dobre napísaný, dáva kolektívnemu nevedomiu ľudstva istú predstavu zadosťučinenia.
Škoda, že to je niečo ako bočný efekt, lebo väčšinu komiksu motív Tábora smrti tvorí len kulisu.

Súmrak bohov je teda superakčná, bravúrne nakreslená vec, miestami možno banálna, ale to neznamená, že sa nedá vychutnávať. Škoda, že zaberá iba polovicu knižky. No i tá druhá poteší, hlavne ak sa zaujímate o zákulisie vzniku takého komiksu, keďže obsahuje pôvodné náčrty a celý ich vývoj až do finálnej podoby. No nie je to trochu málo? Pre fanúšika určite nie, pre príležitostného čitateľa komiksov áno. Ale takí po Vrane nesiahnu.

Ak sa pre ňu rozhodnete, odporúčam ju čítať s Wagnerovou skladbou Götterdämmerung (z cyklu o Nibelungoch) pustenou v pozadí. A hlavne nezabudnite vychutnávať. Filozofovať môžeme aj inokedy.

Hodnotenie: cca 70%

Autor článku
Juraj Búry

Juraj Búry

Facebook

Nádejný estetik, filmový maniak, amatérsky spisovateľ a filmár, dekadent stratený v popkultúre, flákač, mudrlant a filozof, čitateľ braku a cynický romantik z malého mesta Nová Baňa. Viac mojich slov nájdete na jurajbury.blogspot.com

Pridaj komentár