Nedávno som vám priniesol svoj názor na Halo 4 vo forme recenzie a mimo iné som v nej spomenul, akú dobrú hudbu táto hra má. To však nie je výsadou len nového dielu. Hudba v celej Halo ságe je často dielo samo o sebe. Nie som žiaden muzikant alebo hudobný znalec, nedajbože kritik, ale rozhodol som sa vám ich aspoň trochu opísať z pohľadu laika, ktorý rád počúva soundtracky k filmom a k hrám.
Halo: Combat Evolved (2001)
Skladatelia: Martin O’Donnell, Michael Salvatori
Prvé Halo bolo v roku svojho vypustenia do sveta kadečím revolučné. Či už to bola vynikajúca hrateľnosť, epicky odrozprávaný príbeh alebo audiovizuálna stránka. Avšak to, ako si túto hru pamätajú ľudia, ktorí ju nehrali (a v hrách sa aspoň trochu vyznajú) je toto:
Gregoriánsky choral a úžasné skomponovaná dynamická hlavná téma, ktorá sa s Master Chiefom ťahala celú trilógiu od Bungie. Hudba, v takej forme akú ju prezentoval O’Donnel a Salvatori po prvý raz, dokonale dotvárala atmosféru celej hry, dodávala jej dojem majestátnosti a niečoho nového a veľkolepého. Hravé sláčiky, občas nejaká elektronika, syntetizátor a taiko bubny. Soundtrack ktorý ani po 11 rokoch neprestáva udivovať svojou originálnosťou a rozhodne jeden z najlepších hudobných počinov v hrách všetkých čias.
Halo 2 (2004)
Skladatelia: Martin O’Donnell, Michael Salvatori
Teraz možno budú niektorí z vás so mnou nesúhlasiť, ale soundtrack k Halo 2 považujem za najhorší zo všetkých. Mnohí ho určite majú radi za to, že je na rozdiel od originálu tvrdší. Využíva omnoho viac elektronických gitár, ako je zdravé. Nachádzajú sa tu skladby od kapiel ako Breaking Benjamin, Incubus a Hoobastank, ktoré úplne zabíjajú celú atmosféru. Áno, chápem, autori chceli, aby hra bola drsnejšia, no výsledok bol podľa mňa miestami až moc chaotický. Pravdaže, aj tu sa nachádzajú vydarené ambientné skladby či dobre zrecyklované motívy z jednotky, ale celkové vyznenie je úplne zabité, keď vám ju preruší niečo takéto:
A ešte k tomu prirátajte nečakaný otvorený koniec, no celé zle toto.
Halo 3 (2007)
Skladatelia: Martin O’Donnell, Michael Salvatori
Po troch rokoch môžeme finišovať fight a dokončiť Master Chiefov príbeh (leda že by nie). Otravná elektronika a gitary sú preč a nahrádza ich neskutočne naaranžované piáno, ktoré niekedy len jedným jediným tónom dokáže navodiť zimomriavky. Mnohí fanúšikovia sa skoro pototo keď vyšla táto skladba vo forme traileru:
Nová Halo téma dokázala vytvoriť pocit z toho, že čoskoro sa všetko skončí a ty musíš byť pri tom. Flautový začiatok soundtracku je trochu podobný ako vo Votrelcoch, kedy nabudia pocit z ožívania. Nasledujú viac menej štandardné Halo melódie, niekedy síce až prehnane military (opäť podobnosť s Votrelcami), ale nič čo by prekážalo. Veľmi pokojné ambientné skladby sa striedajú s veľkolepými. Celkovo je tento soundtrack veľmi príjemný na počúvanie.
Halo Wars (2009)
Skladateľ: Stephen Rippy
Neprekvapí, neurazí. Tak by sa dal zhrnúť soundtrack z prvej Halo hry čo nevyšla z rúk Bungie. RTS Halo Wars je jednou z mála dobre hrateľných stratégiá na Xboxe a zároveň poslednou hrou od Essembly Studios (Age of Empires). Hudba je presne taká aká má byť – nevtieravá. Pri stratégiách treba premýšľať a nie sústrediť sa na ohromujúce chorály. Soundtrack je príjemne podmazový a len niekedy ho preruší mohutná skladba z cutscény. Rippy vytvoril vlastné motívy z ktorých žiaden nie je veľmi výrazný a niekedy recykluje tie predošlé najikonickejšie, aj keď len veľmi zriedkavo.
Halo 3: ODST (2009)
Skladatelia: Martin O’Donnell, Michael Salvatori
Smútok , samota a jazz. Tak ako hra samotná, aj skladatelia sa rozhodli vybrať iným smerom. Príbeh Halo 3: ODST sleduje mladého Rookieho, ktorý stroskotá v zničenom, vyľudnenom a Covenantami obliehanom meste. Ten nachádza jednotlivé predmety, ktoré mu flashbackmi pripomínajú jeho minulosť. Hra začína v daždi a presne tak začína aj soundtrack. Dažďom. Toto sa ešte v Halo nestalo, hovorím si, keď tu odrazu spustí saxofón.
Prvých pár minút zasadí neskutočne dokonalú atmosféru celej hre vyjadrujúc samotu a zúfalstvo. Extrémne pochmúrne skladby sa striedajú s živšími, ktoré sa väčšinou odohávajú vo flashbackoch. Nespomínam si, že by boli recyklované motívy z predošlých dielov. Soundtrack ku ODST vyhral mnoho ocenení za svoju originalitu a je doteraz pravdepodobne môj najobľúbenejší.
Halo: Reach (2010)
Skladatelia: Martin O’Donnell, Michael Salvatori
Každý kto pozná toto univerzum vie, že to pre planétu Reach nedopadne dobre. Sledujeme osud tímu, ktorý je ochotný obedovať sa za väčšiu vec. To nie je v jeho soundtracku až tak dobre vyjadrené, čo je škoda. Nachádzajú sa tu pravdaže silné motívy, ale nie vždy sa trafia do čierneho , ako to bolo v prípade ODST a viac menej to bol štandardný Halo soundtrack, s miestami až exotickým nádychom.
Halo 4 (2012)
Skladateľ: Neil Davidge
Tak predsalen nie je koniec a príbeh Master Chiefa pokračuje. Noví vývojári, nový skladateľ. Neil Davidge je textár a producent kapely Massive Attack a jeho skúsenosti sú cítiť veľmi, nakoľko zostrojil soundtrack kvalít Hansa Zimmera. Halo 4 je iné Halo, a Davidge to dáva aj hudobne najavo. Ak sa nemýlim, o pôvodnú Halo melódiu sa obtrie iba raz. Inak nám servíruje spočiatku moderný úderný soundtrack, ktorý skvelo vyjadruje návrat ságy.
Nie som si istý, či je táto skladba zmýšľaná ako nový hlavný Chiefov motív do Reclaimer trilógie, ale v kútiku duše dúfam, že hej, lebo sa ho naozaj neviem nabažiť. Ako som už písal v recenzii, v hre sa veľmi pracuje s emóciami hlavných postáv a príbeh sám o sebe vrcholí až nečakane smutne. Hudba postupom času tieto momenty len nádherne dokresľuje a dáva im silný dopad na hráča. Posledná skladba Green and Blue (a podľa mňa najlepšia) je toho najlepší príklad, aj keď možno miestami až moc tlačí na pílu, no to je vec názoru. Ja ju žeriem.
Dúfam že Davidge bude skladať aj pre pokračovania, nakoľko je toto rozhodne jeden z najlepších soundtrackov tohto roka.
Toľko k môjmu pohľadu na hudbnu z Halo. Dúfam, že sa vám zapáči tak ako mne a možno vás aj dovedie zahrať si niektoré diely.
@courage246: Photographer / Designer / Director / Aikido-ka / Iaido-ka / Archer / Geek / Coder / Japanophile