Čo som sa naučil od svojho syna za ostatný mesiac 4

In Stopárov sprievodca životom by Pete SaltLeave a Comment

Bojíš sa? Aby si sa niekam dostal, musíš riskovať. Bez riskovania sa nič nenaučíš. My dospelí sme si v sebe vybudovali systém regulácie správania sa, ktorý je plus-mínus nasledovný:

  1. zhodnoť riziko;
  2. ak je riziko veľké, ostaň tam, kde si, zabudni na bod 3;
  3. ak je predsa len riziko malé, choď tam;
  4. zisťuješ, že sa nič nezmenilo;

Nechodíme do rizika, lebo v nás drieme prepracovaný duch marketingu založeného na strachu. Strachu zo straty zdravia, blízkych, strechy nad hlavou, života… Pripútaj sa, lebo keď narazíš, budeš v prdeli. Kúp detskú autosedačku, lebo to je určené zákonom, nie preto, že by to bolo výrazne bezpečnejšie. Nos prilbu na hlave, lebo pád na hlavu je vždy veľmi nebezpečný.

Poisti sa, lebo čo ak náhodou a nájdi si prácu…

Málokto z nás je vedený k tomu, aby neustále skúšal nové veci: prihlás sa na online vzdelávací kurz, rozšíria sa Ti obzory, pusti sa do novej práce, budeš mať viac možností, podaj výpoveď, ak chceš robiť niečo iné (a aj vieš čo), skús definovať, čo od života chceš, raduj sa, maj deti, rodinu… Je toho mnoho, čo sa môžeme od detí učiť. Tieto činnosti však vyžadujú zodpovednosť za svoje činy. A nikto nechce byť zodpovedný, pretože v tom je riziko. Uzavretý kruh.

Môj syn je krásny príklad tohto lepšieho správania sa a ja ho nechcem z toho dostať, aj keď okolie predstavuje tú starú školu, ktorá sa bráni novému, neustále zakazuje, pretože zakaždým sa môže niečo stať. Je to prirodzené, vychádza to zo skúsenosti. Nie! Vzdelanie a rast intelektu je o tom, že treba niečo pokaziť, aby človek zistil, o čom je fungovanie veci. Treba sa aj zraniť, aby bolo jasné, že stena sa dá prejsť len s ťažkou technikou…

Pekným príkladom je reč. Učí sa momentálne rozprávať, hovorí svojou japončinou a my sa to snažíme dešifrovať. Rozpráva zle, hrozne, nedáva to zmysel, ale tak je to správne. Robí chyby, a tak sa veľmi rýchlo učí. Keby mal myseľ dospelého, najprv by zhodnotil (ak by mal na to v hlave pojmy), že nevie rozprávať, že v strápňovaní sa je príliš veľké riziko. Nezačal by rozprávať azda nikdy. Jeho nevedomosť z neho robí stroj na učenie sa. Je to dokonale vymyslené.

To je najväčšia vec, akú som sa od neho za ostatný mesiac naučil: skús to, aj napriek tomu, že poznáš riziko, pretože tak sa naučíš najviac. Deti riziko nepoznajú, vedia len o istých hraniciach určenými rodičmi a okolím.

Jednoducho to urob.

Pridaj komentár