V Japonsku je často podozrivé ticho. Okrem herní, do ktorých som raz vošiel a odvtedy je ticho všade, pretože som hluchý.
Niekto si môže myslieť, že je to výchovou, mentalitou, alebo tradíciou. Ľudia vám budú tvrdiť, že vo vlakoch sa nerozpráva, pretože ľudia tu často spia a nemali by sme ich rušiť. V skutočnosti je to tým, že aj keď ich nevidíš, všade sú nindžovia (a nindže). A nikto ich nechce vyrušiť v nindžovaní, pretože ti preseknú TEPNU. A tak som bol ticho.
Nechcel som totiž zomrieť predtým, ako nájdem Takeshiho hrad.
Ľudia po práci vo vlaku zaspávajú. Tí ambicióznejší zaspávajú už na eskalátoroch.
Ja som zaspával po túre na kopec tisícich brán po týždni chodenia. Z čoho dedukujem, že japonská práca je náročná ako poriadna túra po týždni iných túr.
Rovnako deti po škole. Jedno dievča si nemalo kde sadnúť a zaspávalo postojačky, opierajúc sa o dáždnik. Zaspávajúce japonské dievčatá sú zlaté ako tie videá so šteniatkami, ktoré sa snažia udržať hore 🙂 A rovnako cute je kopa tých nezaspávajúcich.
Ja ťažké sa každých pár minút nezaľúbiť.
Všetky fotky z Japonska sú k pozretiu tu.
Mám rád niektoré veci a niektoré nemám rád, ale tie, ktoré mám rád, mám celkom rád. Robím podcast spaceshow.sk a iné veci yablko.sk.