Ak vám poviem, že Moone Boy je seriál o živote malého chlapca v malom írskom mestečku, pozriete si to? Hm, podaktorí ho možno okúsia. A čo keď poviem, že je to semiautobiografický seriál Chrisa O’Dowda o živote malého chlapca, ktorý vyrastá v malom írskom mestečku v uletenej rodine pod hegemóniou pomerne početného ženského osadenstva a má imaginárneho kamoša, s ktorým pri svite Mesiaca tancuje na múre za zvuku ľúbeznej melódie zvučky z MacGyvera? No… už možno tápate v torrentových vodách.
Ešte predtým ako sa dostanem k nežnej pseudo-autopsii samotného seriálu, dajme si zahrievacie kolo á la óda na Chrisa O’Dowda. Poznáte ho? Verím, že áno, ale predsa len nasleduje malé informačné okienko. Kto pozeral IT CROWD, O’Dowdov asi najreprezentatívnejší počin, pamätá si ho ako Roya, ufrfľaného nerda so super tričkami, obývajúceho temné zákutie firmy Reynholm Industries. Možno ste videli aj filmy ako The Boat that Rocked alebo FAQ About Time Travel, či seriál FM – ak nie, pozrite si. V súčasnosti sa táto bradatá charizma na dvoch nohách stáva čoraz viac slávnejšou aj vďaka účasti v mainstreamovejších projektoch ako Bridesmaids či Gulliver’s Travels, ale zahral si napríklad aj v seriáli Girls. Chris O’Dowd je neskutočný. Chris O’Dowd v nedávnej epizóde The Graham Norton Show prežul muchu. Chrisa O’Dowda zbožňujem. Vždy, keď ho vidím, mám chuť začať štrikovať sveter s jeho podobizňou na hrudi, ktorý by som hrdo nosila a túlila sa k nemu. Chris O’Dowd je jednoducho sympatický, skvelý herec a podarený maco/plyšák, ktorý svojou charizmou a írskym akcentom transformuje akéhokoľvek verbálneho krakena, ktorého vypustí z úst, na huňatého jednorožca zanechávajúceho trblietky šťastia v očiach prizerajúcich sa.
Teraz k tomu hlavnému – Moone Boy. Je to seriálový počin práve zo šikovných mužných rúk už toľko spomínaného Chrisa O’Dowda. Teda aspoň z polovice. Co-autorom je Nick Vincent Murphy, s ktorým už spolupracoval na jednom projekte. Vznikol v roku 2012, odvysielaný bol na stanici Sky 1 a má 6 epizód. Ide o seriál vychádzajúci zo životných zážitkov a skúseností O’Dowda, ktorý mal pestré dospievanie (alebo ho aspoň pestro vykresľuje). Nápad vytvoriť seriál skrsol v bystrých hlavách na správnych miestach po odvysielaní a následnom úspechu Chrisovho príbehu do série Little Crackers, na ktorom spolupracoval s Murphym (pre stanicu Sky1 v roku 2010). Jeho príspevok sa volal Capturing Santa a už aj si ho choďte niekde nájsť a pozrite si ho. Garantujem veľmi príjemný bruchochvejný zážitok.
Späť k Moone Boy. Mestečko Boyle, 1989. Martin Moone (David Rawle) je dvanásťročné mláďa, najmladšie dieťa v rodine. Je to taký jednoduchý chlapec, milý, zlatý prostáčik, ktorý dá na radu svojho imaginárneho priateľa Seana, nech je akokoľvek šibnutá. Martin je chlapec, ktorý sa pozerá na život trochu inak ako ostatní – akoby ho Phoebe Buffayová mala. Ak si pamätáte film About a Boy s Hughom Grantom, Martin je v čomsi podobný chlapcovi, ktorého si tam zahral Nicholas Hoult. Trošku čudné dieťa akoby z iného sveta, vyrovnávajúce sa s tým naším po svojom. Je však v istom zmysle bystrý, veľmi šikovný, má akúsi stareckú múdrosť – alebo (sa) aspoň veľmi dobre hrá, že takým čímsi disponuje. Martin to nemá ľahké. V škole ho šikanujú, nemá veľa priateľov a snaží sa vyrovnať s tým, že spolužiaci sa majú lepšie ako on (doma im lepšie varia, nie sú šikanovaní, niektorí sú cool a niektorí sú ešte coolovejší, lebo sú miništranti atď.). V jeho trochu čudáckej rodine je jediným chlapcom a zo strany jeho troch sestier – Fidelmy, Sinead a Trishy – ide skôr o nutnú akceptáciu jeho existencie ako o sesterskú lásku. Rady si z neho uťahujú a dávajú mu pocítiť ich ľahostajnosť k jeho osobe. Sú to také tri harpye, prostoreké a drzé, ktoré spolu s matkou vládnu rodine. Čo sa týka vzťahu s otcom, síce sa sem-tam prirovnávajú k Butchovi a Sundanceovi, parťáckych záťahov si ale veľa neužijú, a tak sa Martin uťahuje k hrám so Seanom. Oddáva sa svojim fantáziám a dáva úplnú voľnosť svojej predstavivosti. Často si kreslí a predstavuje si, ako jeho kresby ožívajú na papieri – takto sa nám divákom ukazujú skvelé animácie dotvárajúce estetiku seriálu.
Mimochodom, veľká poklona a štípanec na líce Davidovi Rawlovi, ktorý Martina stvárňuje. Davidov herecký výkon je bravúrny. Honestly, dajte mu všetky IFTAs aj BAFTAs a ostatné ocenenia, prosím. Ten malý je úžasný. Ide mu to, keď je na scéne sám, ide mu to s Chrisom, ide mu to s ostatnými.
Sean „Caution“ Murphy (Chris O’Dowd) je Martinov imaginárny priateľ a hoci vyzerá ako dospelý urastený chlap, psychicky je na tom veľmi podobne ako sám Martin. Tvoria spolu skvelú dvojku pripomínajúcu Calvina a Hobbesa (see, ja som vravela, že Chris je taký plyšák). Sean mu pomáha ako môže, nech sa to týka čohokoľvek, i keď Martin by sa asi lepšie zaobišiel bez niektorých jeho rád. Sean je s ním takmer neustále, no v rovine filmového jazyka sa nám v istých momentoch ukazuje jeho imaginárnosť prostredníctvom prestrihov z Martinovej optiky na optiku iných ľudí, v ktorých očiach to vyzerá, akoby sa Martin rozprával sám so sebou. Sean taktiež zohráva v seriáli úlohu narátora, ktorý miestami komentuje dianie či prezrádza niečo viac o jednotlivých postavách.
Moone Boy je mimoriadne vtipný a brilantne napísaný seriál, ktorý je radosť pozerať, hreje pri srdci, baví a vypovedá aj čosi viac. Je síce primárne sústredený na Martina, ale zaoberá sa aj celou jeho rodinou a práve cez jej jednotlivých členov poukazuje na rôzne situácie (spoločenskú, kultúrnu či iné, konkrétnejšie, osobnejšie), ktoré sa často viažu hlavne s danou dobou a írskou provenienciou.
Moone Boy je o tom, ako si otcovia nevedia rady so svojimi deťmi, ktoré im dokonca naháňajú istý strach, a tak si založia akýsi „otcovský krúžok“ v túžbe zdôveriť sa podobne strýzneným dušiam (samozrejme, všetko pod maskou „mužných“ činností ako rybárčenie či poker). Moone Boy je tiež o tom, ako žena-matka musí v zobrazenej dobe čeliť sexizmu, bojuje s rodovými stereotypmi a snaží sa byť nezávislejšia. Je o búraní a stavaní múrov (toho Berlínskeho, toho medzi domom a školou, toho vankúšového medzi dvomi rozhašterenými manželmi). Je o vzťahoch rodičov ku svojim deťom a naopak, je o údele odmietnutých imaginárnych priateľov, je o dospievaní a mokrých snoch, je o nostalgii, o láske, o priateľstve. Moone Boy je o vzťahu ku škole a o význame školy v živote dieťaťa, je o „Boy George záležitostiach“, je o miništrantskej mafii a je aj o mnohom inom.
Už len samotné názvy epizód sú úsmevné, ak divák odčíta jednotlivé narážky, napr. Another Prick in the Wall, Godfellas, Dark Side of the Moone. Naprieč celou naráciou seriálu sa nájdu aj mnohé ďalšie popkultúrne, ale aj iné narážky – často hlavne v podobe hudobných vložiek (fyi, keď už sme pri tej hudbe, úvodná pieseň nesie názov Where’s Me Jumper a je od hudobnej skupiny The Sultans of Ping FC), ale aj v rovine dialógov; no a kto je pozorný, nájde v Martinovej izbe aj dalekov. Nakoniec ešte spomeniem, že sa tu objavia aj známe tváre ako napr. Steve Coogan v bizarnej úlohe Francie „Touchy“ Feeleyho, ktorý vlastní miestnu továreň na ryby, Johnny Vegas v roli Crunchieho „Dangera“ Haystacka, imaginárneho priateľa Martinovho kamaráta Padraica a Jessica Stevenson v úlohe inštruktorky Weight Wishers.
Moone Boy sa oplatí vidieť. Mne prirástol k srdcu a keby som Time Lord, tak mi prirastie aj k tomu druhému. Na jeseň sa dočkáme jeho druhej série.
Oh, mimochodom, Spaceunicorn má možno konkurenciu v podobe Unicow. Bacha na ňu!
Godka: sleeper. dreamer. geek. mad creator.
godkavstheworld.tumblr.com/