Prečo som sa zaľúbil do komiksu

In Komiksy by Juraj BúryLeave a Comment

l30168 (1)Úžasné dobrodružstvá Kavaliera a Claya od Michaela Chabona je fascinujúca kniha. Miestami pomalá, ale nie samoúčelne. Veľký román o možno nízkej téme, o „podradnom“ druhu umenia.  Je to o komikse a jeho zlatej dobe, čo je od konca tridsiatich rokov do polovice päťdesiatich. Potom nastúpila cenzúra.

Tá kniha je zaujímavá, lebo môžeme nazrieť do zákulisia. Zistiť, ako taký klasický komiks vznikal. Vlastne je zaujímavá aj inými vecami, ale dnes je pre nás dôležitá táto. V úvode totiž popisuje časy, keď odhodlanie, nadšenie a talent dokázali človeka priviesť k úspechu. Trh bol komiksami presýtený, no dobrých komiksov bolo vtedy naozaj málo. Preto boli Batman alebo Superman v 1940 takým hitom. Bolo to nové, originálne a ľahko prístupné pre masy. Navyše, komiks bol skvelý spôsob, ako uniknúť temnej realite vojny.

Milujem komiks. Milujem ten zahraničný. Zaľúbil som sa doňho koncom strednej, cez akademický týždeň. Vtedy som sa mal učiť, ale radšej som pátral po predlohách filmov o X-Menoch. Ku tým ma priviedli Hrdinovia. Moja láska k obrázkom a bublinám sa zrodila z najlepšieho seriálu, aký televízia vyprodukovala. Aspoň pre mňa. Niežeby som sa s komiksom nestretol aj predtým, ale nikdy som ho nebral vážne.

screenshot_komiksy_bb_komiks_04_0_38926Viem si predstaviť, že by som miloval aj náš domáci slovenský komiks. Máme tu totiž hromadu skvelých námetov – povesti, rozprávky, moderné dejiny a ich satiru, knižné predlohy, alebo aj  typický superhrdina by v našich reáliách vyznel inak, zaujímavo. Ale nemáme médium, ktoré by k nám jeho vzrušujúce príbehy prinášalo pravidelne v nekonečnom seriáli plnom dramatických zvratov, zloduchov, meniacich sa na dobrákov, dobrákov umierajúcich preto, aby znovu oživili. Och, koľko len mám nápadov, akoby ten domáci komiks mohol vyzerať! A nie som jediný!

U nás vychádzajú tri komiksové magazíny, Bubliny, Okomix a BB Komiks, čomu sa, samozrejme, hrozne teším. Ich autori odvádzajú skvelú prácu. Vychádzajú však nepravidelne, s veľkými medzerami. Jeden z nich je pritom elektronickým magazínom, čo ja osobne považujem za veľkú nevýhodu. Komiks by mal byť tlačeným médiom. Takže snaha aj chuť je. Kde je teda chyba?

519943Nakresliť bežný komiksový zošit o 22 stranách nie je jednoduché. Vyžaduje si to čas. Veľa času. V zahraničí vychádzajú takéto zošity zhruba raz za mesiac. Nech by vás tvorba akokoľvek bavila, popri práci a rodine by ste to asi nestíhali. Lebo asi vám to nevynesie milióny a tá hypotéka, čo máte, sa sama nezaplatí. A tak komiks musí vznikať vo voľnom čase.

Možno by sa aj zaplatil, možno by sa dostal k širokej verejnosti. Ale má oň verejnosť záujem? Stále sa bežne stretám s názorom, že komiks je niečo podradné a určené deťom. Nie je to tak. Komiks nie je žáner! Má svoje špecifiká, ktoré sú dostatočne voľné, aby dokázali pracovať s akoukoľvek témou, a pritom to robil vážne a sofistikovane. Aj komiks môže byť náročné a intelektuálne čítanie.  Komiks je forma: sú to okienka, obrazy, strihy, bubliny a medzery medzi tým všetkým. Je to nádoba, ktorú môžete naplniť ľubovoľným obsahom. Od detektívky, cez superhrdinov, až po náboženstvo alebo holokaust. Teoreticky by mal byť schopný osloviť každého tak, ako to robí literatúra či film.

Lenže, sú tu určité predsudky. Pokiaľ tu budú, nenájde sa nikto, kto by bol ochotný vydávať alebo financovať samostatnú pravidelnú komiksovú sériu. Riešením by bolo ju pridružiť k niečomu, napríklad k časopisu, ako prílohu. To by šlo. To sa aj deje ale v malom rozsahu. Častokrát ide buď o krátke uzavreté príbehy, ktoré sa ľahko stratia a vie o nich len málo ľudí. Veľká škoda!

Ak sa tu niekto chystá robiť niečo také, dobrovoľne sa hlásim do redakcie! Aj zadarmo podlahy zametať! Hlavne nech som pri tom! Lebo ten komiks, ktorý chcem milovať, by mal byť ten náš! Domáci! Až potom zahraničný.

Verte mi, nie som v tom jediný. Je tu množstvo talentovaných a pre komiks zapálených autorov! Len potrebujú priestor.

Pridaj komentár