You say goodbye, I say Halo 4

Reclaimer trilógia začína. A hneď vo veľkom štýle. Halo je obrovská sága a odjakživa vlajková loď konzoly od Microsoftu. Milióny fanúšikov po celom svete čakali, ako sa novému štúdiu 343 Industries podarí prevziať štafetu od BUNGiE. V skratke – vynikajúco. V dlhšej forme…

Príbeh hry začína presne tam, kde Halo 3 skončilo. Master Chief a jeho AI Cortana sú stratení vo vesmíre, na pozostatkoch lode Forward Unto Dawn. Cortana náhle zobudí Chiefa zo 4-ročného kryospánku po tom, čo zachytí záhadný signál a Covenanti zaútočia na vrak. Zistia, že sa nachádzajú pri planéte Forerunnerov s názvom Requiem, na ktorej následne stroskotajú. Signál ich dovedie k neznámemu artefaktu, kde podvedený Chief nechtiac z väzenia vyslobodí Didacta, starého Foreunnera, ktorý sa chce za temnú minulosť pomstiť celému ľudstvu.

Už z tohoto popisu je zrejmé, že nezasvätení budú v príbehu úplne stratení. Aj ja som čas od času musel oprášiť Wikipediu, aby som si ujasnil, čo sa vlastne deje. Každopádne, s výnimkou prvej hodiny je dej zaujímavý a hlavne silne podaný.

Na rozdiel od predošlej trilógie je Halo 4 dospelejšie, temnejšie a smutnejšie. Hneď na začiatku Cortana zdelí, že maximálna dĺžka života AI je 7 rokov a ona existuje už vyše 8. Postupne prechádza procesom úpadku, čo opisuje ako upremýšľanie sa k smrti.  Čiže okrem nového mocného nepriateľa musí Chief vysporiadavať aj s umieraním najbližšieho priateľa.

Tento smútok sa nesie celou hrou a celkovo v nej nie je núdza o emocionálne momenty, ktoré mali na mňa omnoho silnejší dopad, ako som očakával. Toto všetko je umocnené v  skvelým dabingom postáv. V predošlých dieloch mi vždy pripadalo, ako keby nútili hercov so zbraňou pri hlave prečítať veci na papieri a keď skončili, tak ich len strelili do kolena a nechali na ulici vykrvácať. Teraz je tomu inak. Všetko je omnoho precítenejšie a vzťah hlavných dvoch postáv sa tým značne prehlbuje. Nakoľko Chiefovi nikdy nevidno tvár, je hlas to jediné, čím jeho postava dokáže zaujať a aj keď Sparťania vraj nemajú emócie, je predsa len chvíľami cítiť, ako veľmi mu na Cortane záleží. Robí všetko preto, aby bola navždy s ním.

halo4-mech
Takéto chcem mať doma. Teraz. Štyri.

Hrateľnosťou je to stále to isté staré dobré Halo, ktoré majú jeho fanúšikovia radi. Výborné ovládanie bolo to, čo ho vždy odlišovalo od konkurencie. Vďaka Prometheanom (novým nepriateľom) je aj taktizovanie omnoho dôležitejšie ako predtým a nedá sa len tak bezhlavo vrhnúť do boja. Niekedy sa striedajú útoky Covenantov s útokmi Prometheanov a je potrebné zmeniť štýl hry a najmä prioritné ciele útoku. Ako aj v predošlých dieloch, väčšina súbojov sa odohráva v obrovských otvorených priestoroch, ktoré otvárajú more možností, ako využívať niektoré z Chiefových vylepšení, akými sú napríklad hologramy, štíty, či jetpack. Hre to dodáva niekedy až extrémne levely zábavnosti (a to ma Halo 3 až tak veľmi nebavilo, no musel som “finišovať the fight”).

AI je tiež veľmi dobrá. Po viacerých zásahoch sa nepriatelia skrývajú pred paľbou, aby sa im dobili štíty a niekedy si dokonca (najmä Prometheani) navzájom pomáhajú. Len párkrát sa mi stalo, že nepriatelia nereagovali na moje výstrely a spojenci stále nevedia šoférovať vozidlá (strieľajú zato úplne presne). Cez niektoré súboje nie je až také jednoduché sa dostať, ale nikdy som nebol frustrovaný z toho, že sa mi niečo nedarí, alebo že je to prehnané. Všetko je dobre vyvážené.

halo4-prometheans
Po nástupe Prometheanov treba už aj začať premýšľať.

Vizuálne sa sága zase posunula dopredu. Po grafickej stránke vyzerá hra naozaj úžasne. Od prvých krokov na Forward Unto Dawn, cez pralesy na Requiem, či v pretechnizovaných gravitáciu popierajúcich budovách Forerunnerov, všetko je nádherne nadizajnované. Veľký podiel na zábavnosti mal aj fakt, že som sa vždy tešil, čo sa bude nachádzať za ďalšími dverami a ako skvelo to bude vyzerať. Už ma síce dožieralo, že Covenanti vyzerajú stále rovnako, ale predsa len hrali druhé husle a dizajn Prometheanov a ich zbraní je zaujímavý a inovatívny. Vidno, že hardvér Xboxu už melie z posledného, no 343 Industries sa z neho podarilo vyťažiť maximum. Často sa na obrazovke deje impozantne obrovský počet vecí. Pribudlo aj skvelé osvetlenie interérov a naše obľúbené lens flares, ktoré našťastie nie sú nejako masívne zneužívané do takej miery, aby boli otravné. Postavy ľudí sú tiež prepracované do detailov a mimika tváre je niekedy až hrozivo presvedčivá. Všetko to len pomáha ku kvalitnému rozprávaniu hlavného a vedľajších príbehov.

halo4-faces
Tváre a ich mimika umocňujú emocionálny zážitok z hry.

Hudba v Halo bola vždy na úrovni najlepších Hollywoodskych filmov. Skladatelia Martin O´Donnell a Michael Salvatori boli nahradení Neilom Davidgeom (co-writer a producent skupiny Massive Attack), ktorý zostrojil jeden z najlepších herných soundtrackov vôbec. Možno neprebije prvé Halo, ale jeho temné tóny a smutné melódie dokonale dovárajú atmosféru celej hry. Ešte sa mi nestalo, že by som pri prvom spustení nepustil ihneď hru, ale najprv si vypočul hudbu, ktorá hrá v hlavnom menu. Zvuk zbraní a prostredia tiež dospel. Tie už neznejú ako hračky od Matela, ale majú ten správny říz. Jediné, čo mi vadilo, že v cutscénach zvuk pôsobí akosi tlmene,  ale hlasy sú pritom v poriadku.

Multiplayer som ešte nemal možnosť skúsiť, ale idú Vianoce a Microsoft do každého balenia pribalil 14 dní Xbox Live Gold zadarmo, tak… ako… viete ako… človek nikdy nevie.

Štúdiu 343 Industries, vytvorenému Microsoftom čisto pre udržiavanie Halo frančízy, sa ich prvotina (Halo: Combat Evolved Anniversary nerátam, predsa len ide o remaster) naozaj podarila. Príbehovo, hrateľne a audiovizuálne vypiplaný začiatok do novej ságy a jednoznačne jedna z najlepších hier roka, ktorá má síce pár múch, ale žiadna nepokazí zážitok z hrania do väčšej miery. Dúfam, že vývojári nevyklopili všetky tromfy hneď na začiatku a pokračovania budú minimálne rovnako zaujímavé. Ak vás trilógia nezaujímala, dajte Halo 4 aspoň jednu šancu. A potom ODST. A Reach.

P.S.: Pred hraním si odporúčam pozrieť film/web seriál (alebo čo to je) Halo 4: Forward Unto Dawn, ktorý zaujímavo dokreslí pozadie jednej z hlavných postáv a jej vzťah ku Chiefovi.